Vďaka svojej neporiadnosti a zabudlivosti vynašiel dnes už známy penicilín.
V roku 1928 škótsky lekár, mikrobiológ Alexander Fleming pri písaní knihy z biológie robil vo svojom laboratóriu rôzne pokusy. Tieto opakoval viackrát, aby svojim študentom podal dokonalé informácie. Bol neporiadny, zabudol na niekoľko petriho misiek v ktorých množil stafylokokové baktérie. Keď do laboratória opäť prišiel, bol smutný. Smutný preto, lebo v petriho miskách objavil plieseň Penicillium notatum. Znamenalo to pre mikrobiológa časovú stratu, lebo svoje pokusy musel opakovať znova. Už chcel všetko vyhodiť, keď zistil, že v okolí pliesne zahynuli všetky baktérie. Od tej chvíle ho písanie knihy veľmi nezaujímalo, svoj voľný čas venoval pliesni Penicillium notatum. V roku 1929 sa konal krst látky extrahovanej z pliesne a slovo penicilín sa stalo symbolom novej éry v medicíne. Bolo obdobie, keď sa spochybňoval Flemingov podiel na objave penicilínu. Za tento objav boli ocenení Nobelovou cenou: Alexander Fleming, E. Chain a H. Florey. Aký bol vývoj penicilínu?
Obdobie výskumu penicilínu sa začalo v roku 1941 v Oxforde. V laboratóriách oxfordskej univerzity bola vyvinutá maximálna snaha doviesť výskum penicilínu do konca. Cieľom bolo vyvinúť pre armádu dokonalý protiinfekčný prostriedok. Hlavnými protagonistami oxfodského tímu boli už v úvode spomínaní traja laureáti Nobelovej ceny. Okrem nich v tomto výskumnom týme pracovali aj Norman Heatley, E. D. Abraham, A. D. Gardner. Najmladším bol lekár Charles Fletscher. Práve jeho úlohou bolo nájsť možnosti, aby sa nový liek začal čo najskôr používať.
Bolo potrebné zistiť, aké má penicilín vedľajšie účinky na ľudský organizmus. Zo začiatku sa robili experimenty na zvieratách, nový liek sa javil ako vzácne netoxický. Napriek tomu sa obávali vyskúšať novú látku na dobrovoľníkoch. Za najrozumnejšie pokladali nájsť pacienta, ktorý by ochotne pomohol lekárskej vede. Podarilo sa mu nájsť päťdesiatročnú ženu s rakovinou v ťažkom štádiu. Pokus sa uskutočnil 17. januára, pacientke podali prvú dávku- 100 miligramov penicilínu. Ukázalo sa, že preparát nebol zdravotne nezávadný, vyvolal ťažkú pyretickú reakciu s vysokými teplotami. Látku bolo potrebné ešte upraviť, aby vedci mohli pokračovať ďalej vo svojich experimentoch.
Ďalšie pokusy ukázali, že penicilín je najvýhodnejšie podávať v podobe opakovaných infúzií do žily. Vďaka týmto krokom vedci pristúpili k ďalšiemu experimentu na pacientoch. Voľba pacienta musela vyhovovať prísnym kritériám, najmä z dôvodu lekárskej etiky. Voľba padla na 43- ročného policajta u ktorého sa vyvinula ťažká infekcia. U toho pacienta nemohli nadšení vedci nič stratiť, iba získať. Liečba bola zahájená 12. februára, skončila sa dramaticky tak pre vedcov, ako aj pre pacienta. Vedci s nadšením čakali, aký bude účinok penicilínu. Obávali sa, či bude malé množstvo antibiotika stačiť. Účinok sa u pacienta prejavil prvý deň, pacient sa cítil lepšie. Zásoby penicilínu sa minuli, stav sa začal zhoršovať. Po tomto pokuse už nebolo viac pochybností, že penicilín je účinný a netoxický liek. Vedci sa pokúšali pomôcť pätnásťročnému chlapcovi, žiaľ bez úspechu.
Ak by to tak stále pokračovalo, tak by sa vedci iste nedopracovali k Nobelovej cene. Prišiel na radu v poradí tretí, štyridsaťosemročný pacient. Pacient mal hnisavé rany, jeho liečba bola problematická. Po piatich dňoch sa mu rany úplne zhojili. Penicilín zabral, vedci mali všetky predpoklady, že budú úspešní. Kľúčovým pacientom k úspechu a poznaniu účinkov penicilínu bol štrnásťročný chlapec. Chlapec mal ťažký zápal stehennej kosti s pozitívnou mikrobiálnou kultúrou krvi. Pri vtedajších liečebných metódach to bolo neliečiteľné onemocnenie. Po štrnásťdennom liečení, pri ktorom pacient dostal 17,2 gramu penicilínu sa uzdravil. Pozorovatelia často označovali nový liek za "zázrak". V krátkom čase sa ukázalo, že penicilín zachraňuje životy.
Po úspešných pokusoch Chain a Florey odleteli do USA, aby začali s továrenskou výrobou penicilínu. Tak sa dostal penicilín do posledného štádia svojho vývoja. Názory na zavedenie penicilínu do praxe sú väčšinou skreslené a zjednodušené. Nebolo tomu tak. Na oxfordskej univerzite sa zišli najlepší odborníci rôznych profesií, ktorí vynaložili maximálne úsilie, aby z vedeckého objavu vyrobili liek, ktorý dokáže zachraňovať ľudské životy. Členovia vedeckého tímu sa líšili vekom, povahou a osobnými záujmami. Napriek tomu dokázali dať svetu "zázračný liek".
Vývoj sa nezastavil. Po prvom úspechu vedci pracovali ďalej. Neskôr vyvinuli Ampicilín, potom sa zamerali na vývoj novších a novších antibiotík, ktoré sa ďalej zdokonaľujú. Mikrobiológia a farmakológia je stále na vyššej úrovni avšak objav penicilínu bol v medicíne revolúciou a stal sa v nej symbolom novej éry.
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
