užívatelia osobných počítačov majú sklon svoj počítač oduševňovať, zosobňovať. Aj dieťa niekedy povie, že jeho počítač ho má rád alebo je znepokojený ak sa mu príliš nedarí. Dospelí, ba aj odborníci sa správajú k svojim počítačom podobne.

Niektorí psychológovia tvrdia, že počítačové hry predstavujú najprogresívnejšiu formu počítačovej kultúry. Pravda, žiadny počítač nemôže nahradiť obyčajný ľudský kontakt, čo platí osobitne v prípade detí.

Na druhej strane počítačové hry majú svoj význam, ktorý možno zhrnúť do troch bodov:

Pomocou hier sa človek učí zaobchádzať s počítačovou technikou. Po určitom čase strávenom nad hrou, človek väčšinou stráca predpojatosť k počítaču. Tieto hry v ňom vzbudzujú záujem a vnútornú stimuláciu k využitiu výpočtovej techniky.

Počítačové hry vytvárajú v rodine, v škole a všade inde zvláštne emocionálne prostredie, zodpovedajúce súčasnému vedecko-technickému pokroku. Dnešné deti rastú súčasne s počítačmi. Vývoj smeruje k tomu, že sa ľudia naučia s nimi pracovať a v ktorejkoľvek oblasti ich využívať.

Pomocou počítačových hier sa deti učia písať, počítať, hrať šachy. Napr. v programe na výučbu matematiky sa po nesprávnej odpovedi ozve výbuch a zobrazenie úlohy sa na obrazovke rozpadne, zatiaľ čo pri správnej odpovedi sa na obrazovke objaví populárny hrdina z kresleného filmu a ozve sa veselá hudba.

Počítačové hry podporujú tiež záujem o programovanie. Deti, ktoré vnikli do jej tajov, prejavujú želanie vymýšľať si a programovať nové hry.

Počítačové hry sa niekedy porovnávajú s televíziou. Nie je to však vhodné porovnanie, pretože jediné, čo ich spája, je obrazovka. Zatiaľ čo pri televízii je divák pasívnym účastníkom, pri počítačových hrách môže ako hráč aktívne ovplyvňovať vývoj deja. Pravda, existujú aj počítačové hry, ktorých výchovný význam nemožno hodnotiť kladne, napr. také, ktoré prezentujú násilie a pod.

Zostáva faktom, že počítač je tu, aj keď jeho možnosti neboli zatiaľ celkom preskúmané a odhalené.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.