vzdialenosti kĺzavým letom. Plachtia pomocou širokých kožných záhybov na bokoch tela medzi prednými a zadnými končatinami. Vo vzduchu sa vznášajú tak, že roztiahnú nohy od tela, čím sa napne kožný záhyb a jeho plocha slúži ako padák. Let riadia napínaním záhybov a kormidlovaním chvostom.
Štvornohí parašutisti netvoria ucelenú systematickú skupinu, patria k nim poletušky, letuchy, vevericovce a myšovce. Poletušky sú hlodavce z čeľade vevericovitých, preto ich nazývajú lietajúce veverice. Letuchy považujeme za osobitný rad cicavcov, vývojovo blízky hmyzožravcom a poloopiciam. Vevericovce a myšovce sú samostatné čeľade vačkovcov. Tieto, tak ako príbuzné kengury, nosia mláďatá v brušnom vaku. Všetky tieto skupiny spája podobný spôsob života, rovnaké ekologické prispôsobenie na prostredie. Sú schopné kĺzavého letu. Žijú na stromoch. Živia sa rastlinnou potravou - kvetmi a plodmi, výhonkami a mladým lístím, nektárom a roniacou stromovou miazgou, podaktoré aj hmyzom. Aktívne sú v noci, cez deň sa ukrývajú v dutinách stromov. Sú plaché. Žijú veľmi skrytým spôsobom, takže ich prítomnosť ľudia väčšinou ani nezbadajú. Ich prirodzenými nepriateľmi sú rôzni predátori, najmä dravce.
Poletušky sú rozšírené v Euroázii. Poletuška sibírska (Pteromys volans) žije od východnej Európy až po Sibír. Je podobná menšej veverici, srsť má sivú. Uprednostňuje brezové háje, živí sa rôznymi semenami, brezovými jahňadami, pupeňmi. V núdzi sa uspokojí aj s mladými smrekovými výhonkami. Pri skokoch medzi korunami stromov prekonáva vzdialenosti do 30 metrov. Džungle východnej Ázie a Srí Lanky obýva leguán (Petaurista petaurista), dorastá takmer do veľkosti mačky. Jemu podobné letuchy, t. j. lietajúce mačky sa od poletušiek zreteľne odlišujú krátkym chvostom. Rozšírené sú v lesoch juhovýchodnej Ázie, kde ich zatupuje letucha indická (Cynocephalus volans), Letucha kuguang žije na Filipínach.
Vevericovce a myšovce patria k austrálskej faune. Vevericovce pripomínajú veverice, ibaže majú oveľa dlhší a užší chvost. Vyskytujú sa najviac vo východnej Austrálii. Majú slabosť pre sladkosti. Obľubujú sladké ovocie, med, roniacu miazgu stromov a keď môžu aj koláče a zákusky. Pre ich maškrtnosť ich Austrálčania nazývajú honey gliders - medoplachtári. Bežným zástupcom je vevericovec krátkohlavý (Petaurus breviceps), prezývaný sugar glider. S chvostom meria 35 cm. Plachtením preletí vzdialenosť až 50 metrov. Veľké lesné komplexy vyžaduje vevericovec veľký (Schoinobates volans). V austrálskych Alpách na Novom Južnom Walese a na teritóriu Victoria žije vevericovec južný (Petaurus australis).
Myšovce sú drobné tvory s hebkými kožúškami. Plachtia slabo, ich skoky dosahujú len niekoľko metrov. Najmenším druhom je rozkošný myšovec trpasličí (Acrobates pygmeus), má veľké čierne oči a je sivohnedý. Hniezdi vysoko v dutinách gumovníkov v priestorných hniezdach. Mladé často ostávajú trvalo pri rodičoch, takže vznikajú početné rodinné kolónie pozostávajúce až z niekoľkých generácií. Myšovce často žijú v bezprostrednej blízkosti človeka, pre ich ostražitosť a nepatrné rozmery ich ľudia spravidla vôbec nezbadajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
