pre biológiu v dejinách ľudstva.
Práve Ian Wilmut a Keith Campbell bolí tí, ktorým sa to podarilo. Ian Wilmut bol od mladosti usilovný a talentovaný. Otec bol učiteľom a dobrým príkladom pre mladého chlapca. Ian neskôr navštevoval poľnohospodársku fakultu Nottinghamskej univerzity. Po ukončení štúdií začal pracovať vo výskumnom laboratóriu v Cambridgei. Nevedel pochopiť, ako môže jednoduchá porucha metabolizmu ako cukrovka, spôsobiť v organizme také veľké škody. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Škótska a začal pracovať v Roslinovom inštitúte v Edinburgu. Venoval sa šľachteniu oviec s mimoriadne vysokou kvalitou vlny.
Neskôr sa podieľal na zavádzaní novej metódy výroby liekov. Nová metóda spočívala v tom, že do DNA ovčieho embrya sa aplikoval ľudský gén. Táto technológia bola zdĺhavá a prácna. Trvalo dlho, kým mali ovce s ľudským génom toľko potomkov, aby sa mohli využiť v praxi. Nedalo sa zaručiť, že jahňa zdedí práve také vlastnosti, aké potrebovali vedci pre ďalší výskum. Práve vtedy sa objavila myšlienka klonovania, získali by tak totožných jedincov. Myšlienka to bola dobrá, ale v praxi ťažko realizovateľná. V tom čase panoval názor, že ak je bunka súčasťou tkaniva, nemôže sa vrátiť do nerozlíšeného stavu. Mladí nadšení bádatelia s tým nesúhlasili a urobili všetko preto, aby dokázali svoju pravdu.
Ian Wilmut tvrdil, že klon možno získať z ktorejkoľvek buňky. Založil výskumný tím, ktorý mal jeho hypotézu potvrdiť. V krátkom čase začal s nadšeným vedcom spolupracovať Keith Campbell, ktorého sme už spomínali v úvode. Pri skúmaní rakovinových buniek predpokladal, že sa ich správanie dá vonkajším prostredím ovplyvniť. Výskum sa odohrával v nenápadnom malom laboratóriu bez okien. Vedci odstraňovali z neoplodneného vajíčka pôvodnú DNA a vkladali doň DNA získanú z mliečnej žľazy dospelej ovce. Ďalšími pomocníkmi boli bratia Ritchiovci. Pokusy sa nekončili úspechom, naklonované embryá sa v tele náhradnej ovčej matky ďalej nevyvíjali.
Vedci to napriek tomu nevzdali a v práci pokračovali ďalej. Situácia sa zmenila k lepšiemu na jar roku 1995. Keith Campbell dostal skvelý nápad. Darcovskú bunku treba najprv uviesť do "polospánku", v akom je pred normálnym delením v organizme. Genetický materiál treba potom preniesť do prázdneho vajíčka elektrickým výbojom. Už prvé pokusy ukázali, že teória je správna, už ju treba iba v praxi realizovať. Boli prví komu sa to na svete podarilo. Vedeli, že svoj objav musia utajiť, pokiaľ svoj patent nezaregistrujú.
Z prvého ovčieho vajíčka s cudzou DNA sa narodilo zdravé jahňa. Prvé jahňa bez otca a matky je na celom svete známe pod menom "Dolly". Znamená to začiatok novej etapy biotechnologického veku. Je veľkým prínosom pre ďalší rozvoj modernej medicíny. V blízkej budúcnosti by sa mohol pokračovať výskum v oblasti terapeutického klonovania. Vedci predpokladajú., že raz bude možné zobrať bunky z pacientovej kože a rozmnožiť ich podľa potreby.
Ianovi Wilmutovi a celému výskumu priniesla slávna ovca Dolly popularitu. V roku 1999 sa stal Ian Wilmut poradcom spoločnosti Geron- Bio- Med. Nová spoločnosť vznikla zlúčením časti Roslinovho inštitútu s biotechnologickou spoločnosťou Geron. Aj dnes laboratórium navštevujú politici, vedci a študenti. Kto chce klonovanú ovcu vidieť, musí mať potrebné povolenie. V apríli porodila dvojčatá, ktoré počala prirodzenou cestou. Ian Wilmut si uvedomuje etický problém, ktorý vznikol. Neplodným párom odporúča, aby si adoptovali dieťa. Tak urobil aj on sám, v roku 1977 si z detského domova vzal trojročného Deana. Dnes má 27 rokov a žije v Edinburgu. Ostáva otvorenou otázkou, či táto technológia v budúcnosti nebude zneužitá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
