Z Nitry do Prešova prišiel toto zrealizovať František Javorský. Osobnosť známa zo svojho úspešného pôsobenia v nitrianskom Divadle Andreja Bagara (DAB), ale i ako herec z filmov (napr. Pribina, Ako divé husi) a televíznych inscenácií.
František Javorský sa narodil v Gaboltove (okres Bardejov). Po mesiaci svojho opätovného pôsobenia na východe Slovenska tvrdí, že zatiaľ nemal čas rozmýšľať nad tým, ako sa v blízkosti rodiska po návrate zo "západu" cíti. "Okrem pobytu v divadle a doma v súkromí, kde to dôverne poznám, nemám na iné aktivity čas. Snažím sa rýchlo robiť opatrenia a moja cesta z divadla vedie domov."
Množstvo práce, ktorým je zavalený mu vyhovuje. "Mám rád toto povolanie, takže sa nesťažujem. Práve naopak mám radosť, že sa veci posúvajú dopredu." To, že je z Gaboltova, však podľa neho zohralo úlohu, pri rozhodovaní o prijatí ponuky vedenia DJZ. "Na váhach však prevážili aj iné okolnosti. Bol som očarený historickou budovou divadla, ktorá ponúka iné možnosti ako v Nitre. Je tu potenciál umeleckých pracovníkov, s ktorými sa dá urobiť zaujímavé divadlo. Okrem iného je pre mňa výzvou, dokázať že úspech Nitry nebola náhoda."
Na margo svojho finančného ohodnotenia poznamenal, že zostalo na tej istej úrovni ako v nitrianskom divadle. "Nemal som vyššie požiadavky." Riaditeľ DJZ je presvedčený, že meniť pôsobisko nie je nič výnimočné, "len u nás sú ešte ľudia z toho prekvapení. V iných krajinách cestujú za iným domovom a inou prácou aj tisícky kilometrov." Po mesačnom pôsobení v Prešove F. Javorský tvrdí, že negatívne ohlasy na jeho minulé pôsobenie ešte nedostal. V Nitre, kde bol riaditeľom od roku 1993 sa zastavil po derniére Fidlikanta na streche, ktorého DJZ uvedie v jeseni. "Stretnutie v divadle bolo príjemné. Ľudia ma vrelo privítali a medzi rečou zaznelo i to, že v divadle chýbam. Dobre sa to počúvalo."
O pôsobení na poste riaditeľa v Nitre tvrdí, že v čase keď nastúpil malo DAB podobné problémy ako DJZ teraz. "Bolo treba urobiť personálne výmeny, skvalitniť súbor, vybrať zaujímavých externých spolupracovníkov, bolo potrebné starať sa o jeho image. Kým sa divadlo dostalo do povedomia nielen v rámci Slovenska, ale aj Európy, bolo potrebné urobiť obrovské množstvo práce. Neviem si predstaviť, že by mohlo divadlo tak dlho dobre fungovať bez schopného riaditeľa."
S divadlom je František Javorský spojený od roku 1978, kedy ukončil Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Väčšia časť jeho pôsobenia sa spája s Nitrou, kde bol hercom, šéfom činohry a nakoniec riaditeľom. V tejto súvislosti možno prekvapuje, že dva roky života (1987 1989) strávil ako robotník a nočný vrátnik v Kazachstane. V rozhovore priznal, že sa na tento výlet podujal v čase rozvodového konania. Kazachstan si vybral ako možnosť "fyzicky tak tvrdo pracovať, aby som nemal priestor na nejaké rozmýšľanie o tom, čo sa v mojom živote udialo." Aj tam si bez nejakých problémov vydobyl miesto akéhosi lídra v pracovných skupinách. "Nemal som s touto prácou problém. Myslím si, že keď človek niečo veľmi chce, je veľká pravdepodobnosť, že to aj zvládne. Pobyt v Kazachstane mi dal veľa do života. Pracoval som v extrémnych podmienkach, v akých sa častokrát nachádza aj riaditeľ divadla. Aj tam som musel riešiť dôležité veci rýchlo. Ten pobyt mi dal do života veľa."
S bývalou manželkou má František Javorský sedemnásťročné dvojičky Zuzanu a Martina. Po rozvode súd deti prisúdil exmanželke. "z tohto kroku som bol dosť nešťastný. V tom čase bolo súdnictvo v akomsi konzervatívnom stave a deti automaticky prisudzovalo matke, bez toho aby sa pozerali na to ako sú rozložené sily a možnosti oboch rodičov. Som rád, že sa to dalo do poriadku a zatiaľ som snáď dokázal, že aj otec sa vie postarať o deti."
Riaditeľ Javorský pôsobí už pri prvom kontakte autoritatívnym dojmom. Podobne je to aj v rodine. Vo vzťahu k deťom tvrdí, že sú vychované sparťansky. "Neviem, či je to autoritatívnosť, ale tak ako v divadle aj doma sa snažím pracovať metódou bič a cukor." Posledný rozhodný krok v živote rodiny Javorských sťahovanie do Prešova urobil otec až po konzultáciách s dvojičkami. "So synom som mal dlhšiu dobu istý problém, nakoniec s Prešovom súhlasil."
Súkromný život F. Javorského bol v uplynulom období takmer celý venovaný jeho deťom. "Nechceli mi umožniť ani len výpomoc nejakej tety, nie to ešte, aby som si našiel priateľku a usporiadal si život." Či sa jeho život dostane do normálnych koľají a začne žiť so ženou, s ktorou by sa túžil dožiť staroby ukáže možno už blízka budúcnosť, prezradil.
Životné ciele F. Javorského nie sú postavené na zhŕňaní hmotných statkov. Nemá auto, dokonca ani vodičský preukaz. "Som človek, ktorý uznáva iné hodnoty ako finančné zabezpečenie. Kto z milionárov si môže zaplatiť takú fantastickú vec ako je byť na javisku a jeden večer hrať kráľa, na druhý zase žobráka. Kto z nich má povolanie, ktoré by mu bolo i koníčkom."
Okolo riaditeľa Javorského kolujú reči, že nepije. On sám tvrdí, že alkohol užíva len pri mimoriadnych situáciách ako je Silvester alebo premiéra. "Vtedy sa nepatrí odmietnuť." Pri týchto príležitostiach však tiež nepije veľa, čo súvisí aj s tým, že "alkohol na pracovisko nepatrí a po druhé s tým, že s alkoholom sú spojené aj moje predošlé rodinné problémy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
