väčšinu dňa ste v práci či v škole a na svojho mazlíčka by ste nemali dostatok času? Všetko však má svoje riešenie. Takýmto vysnívaným miláčikom môže byť činčila, drobné, energiou prekypujúce zvieratko. Svojou priateľskou povahou si už získala nejedného chovateľa a v mnohých rodinách sa stala domácim priateľom. Ak sa však pre ňu rozhodnete, musíte si uvedomiť, že nebudeme mať spoločníka a oddaného tvora ale divokého a svojhlavého tvora, ktorý si vyžaduje trpezlivé zaobchádzanie a pozornú starostlivosť. Preto neodporúčame toto zvieratko deťom.
Už samotná manipulácia s týmto tvorom musí byť veľmi opatrná. Zároveň však musíme byť neustále v strehu, pretože činčila je zviera veľmi rýchle a dať na ňu pozor robí problémy aj dospelému chovateľovi.
Domovinou činčily sú juhoamerické horské oblasti skalnatých And, ktoré sa vyznačujú v priebehu roka minimálnym počtom zrážok a nízkou vlhkosťou. Zvieratá žijú v nadmorskej výške od 3 000 do 4 000 metrov nad morom, preto veľmi neobľubujú kontakt s vodou. Tú čerpajú prevažne z dužiny kaktusov alebo olizovaním rannej rosy. Hustá srsť ich chráni pred horúčavami aj chladom. Činčily žijú prevažne nočným životom a najaktívnejšie sú počas súmraku a tmy.
Než si zvieratko prinesieme domov, musíme mu najprv pripraviť kútik, ktorý sa stane jeho domovom. Pre činčily sa najlepšie hodí kovová klietka s pevnou nepriepustnou podlahou. Nevhodným ubytovaním je sklenené akvárium, či nádrž z plexiskla, pretože sa v nich udržiava vlhkosť. Do klietky umiestnime misku na jedlo, a na stenu medzi mriežky napájačku na vodu. Klietku je vhodné vybaviť aspoň jednou drevenou poličkou či hrubším konárom., odkiaľ bude činčila pozorovať svoje okolie. Ako domček poslúži drevená debnička s bočným vyrezaným otvorom. Klietku umiestnime na svetlé a suché miesto, kde nie je prievan a cez deň tam nedopadá priame slnečné svetlo. Optimálna teplota pre chov je 17 - 20 °C. Klietku musíme pravidelne čistiť, najlepšie aspoň raz za tri týždne je potrebné vymeniť podstielku, podlahu umyť čistou horúcou vodou a ňou opláchneme aj misku a napájačku. Z domčeku na spanie vymetieme suchý trus a pridáme novú podstielku (hoblinky).
Zaujímavá činnosť, ktorej sa činčila veľmi rada venuje, a ktorú by sme jej mali aspoň raz denne umožniť, je "kúpeľ" v jemnom piesku. Nie je to iba druh zábavy ale je to dôležitý úkon hlavne pre zdravý vývoj a rast srsti zvieraťa a dá sa povedať, že je to vlastne akýsi druh hygieny. Vhodným materiálom na kúpanie je iba piesok. I ten je potrebné raz mesačne vysypať a vymeniť za nový, aby sa nestal živnou pôdou pre choroboplodné zárodky. Ako vanička, kam piesok nasypeme, poslúži napr. malé akvárium alebo podobná nádobka. "Kúpeľňu" však nie je vhodné natrvalo umiestňovať do klietky, lebo zvieratko by piesok zbytočne znečisťovalo. Ideálnym časom na kúpanie je čas, kedy činčilu venčíme. Vtedy môžeme postaviť kúpeľňu na zem a pozorovať, čo sa bude diať.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
