Mince hrubšieho rázu veľmi jednoducho vyhotovené patria do skupiny archaických mincí. Klasické mince sú po výtvarnej stránke veľmi dokonalé. Medzi neskoršie razby patria mince helenistické, ktoré sa vyznačujú dokonalými portrétmi, až na nepatrné výnimky sú vzácne. Grécky vplyv sa šíril vďaka obchodu, vďaka čomu v stredozemnej oblasti vznikali stále nové razby. Medzi najvýznamnejšie oblasti patrilo Taliansko, najmä Sicília. Syrakúzske tetradrachmy sú vrcholom gréckeho mincovníctva. Sú to veľké kusy, ktoré sa odlišujú podpisom autora od ostatných antických mincí. Grécka kultúra sa rýchlo šírila, umenie ich výroby sa preniesla do Francúzska., Španielska a Indie. Mala značný vplyv na ďalší rozvoj mincovníctva.
Výroba antických mincí sa vôbec nedá porovnať s dnešnou modernou technológiou výroby. Antické mince vznikali tak, že sa odlialo odvážené množstvo mincového kovu do malej hrudky. Hrudka bola vyrazená tak, že jedno razidlo bolo zapustené do pevného podkladu. Druhé razidlo držal minciar v ruke. Minca sa razila úderom kladiva na horné razidlo, tento postup sa niekedy musel mnohokrát opakovať. Razidlá sa rýchlo opotrebovávali a k razbe väčšieho počtu mincí bolo potrebné vyrobiť viac razidiel. Razidlá boli vyryté ručne do bronzu, neskôr do železa a ocele. V stredoveku sa používala podobná technológia, rozdiel bol iba vo výrobnej technike. Vyrábali sa cány, ktoré tepaním a valcovaním získavali potrebnú hrúbku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
