základnej školy, keď si ako dieťa vytvárala herbáre. Od trinástich vlastní preukaz oficiálnej bylinkárky a odvtedy sa jej život uberal jasným smerom.
Hoci je Košičanka, žila takmer dvanásť rokov v Alžírsku, kde ako rodinný príslušník sprevádzala svojho otca. Tu sa tiež venovala tamojšej flóre. Rastliny sa stali celým jej svetom, v ktorom majú miesto aj všetci priatelia, ktorí si ku nej chodievajú po mastičku, olej alebo tinktúru. Sú medzi nimi aj lekári, ktorí ich používajú pre vlastnú potrebu.
"Na Slovensku voľne nerastie eukalyptus, céder, cyprus alebo rozmarín. Robievala som z nich oleje, čaje, sirupy. V Alžírsku som svoje produkty dodávala do nemocníc," hovorí pani Marianna. "Ale Slovensko je veľmi bohaté na liečivé rastliny a vždy ma to tiahlo domov. Tu máme zas bazu čiernu alebo kostihoj, ktoré sa tam nedajú nájsť. No, a chvalabohu tu máme aj dostatok skla a fliaš, v ktorých môžem všetky moje produkty uskladňovať. V Alžírsku to bol nemalý problém. Ľudia tam napríklad nezavárajú, pretože čerstvé ovocie je po celý rok."
Pani Marianna má aj svojský spôsob výživy. Denne zje päť kíl ovocia a zeleniny. Nejedáva mäso, niekedy si dopraje obilniny, bielok z vajíčka alebo mlieko. Cez zimu jedáva svoje kompóty, ktoré však vraj nestrácajú na vitamínoch, pretože ich robí za studena. Namiesto minerálok a džúsov pije rozriedený jablčný ocot s vodou.
"Veľmi často chodievam do prírody. Mojím spoločníkom je mi otec. Vystúpime z auta, vyberieme si vrecká a nožnice a potom celý deň už len zbierame bylinky. Snažím sa rastliny neporušiť, konáriky napríklad nikdy neolamujem. Jar, leto a jeseň sú vždy plné kvitnúcich kvetov a neskôr plodov. Zbieram až do decembra a to ako posledné šípky, trnky a hloh. V zime to je imelo. Je veľmi dobré pre cukrovkárov a upravuje tlak. Z jeho bobuliek sa vyrába mastička na omrzliny. Ak je zima mierna, dajú sa vyberať aj korienky napríklad sladiča, ale tie si musíme vopred vyhliadnuť."
Okrem klasických ovocných octov robí pani Marianna aj ocot zo šalvie. Maste z kostihoja, lastovičníka, repíka, pagaštanu, skorocelu a ďalšie iné má pedantne naukladané v chladničke s nalepeným popisom na použitie. Celé police v suteréne sú pokryté fľašami a fľaštičkami s rôznym obsahom. Takto sa väčšinou zásobí po celý rok, aby pomohla svojim priateľom a ich známym.
"Posledných desať rokov je byliniek menej. Teraz musím chodiť dvakrát viac, aby som mala z byliniek rovnaký výťažok. Nesmú sa zbierať plody pri cestách, pretože obsahujú nebezpečné ťažké kovy. Ako liek si veľmi vážim aj med a víno. Ja víno napríklad robievam z bazy, púpavy, agátu a iných raslín. Zbieram aj huby, ktoré sú väčšinou veľmi zdravé na srdce, ale veľmi sa im nevenujem. Treba však dodať, že všetky liečivá treba užívať s mierou. Aj ten najlepší liek sa môže stať jedom, ak sa dávkovanie preháňa."
Pani Marianna má vraj doma cez sto byliniek. A všetky recepty v hlave. Možno sa jej podarí raz vydať knižku, ktorú už má teraz rozpísanú na počítači, aby sa so svojimi mnohoročnými skúsenosťami podelila aj s ostatnými.
Autor: Miroslava Rybárová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
