Aké miesto v hierarchii duchovných hodnôt majú pastoračné centrá v Armáde Slovenskej republiky (ASR)?
Navštevujem pracoviská vojenských duchovných, stretávam sa s veliteľmi, dozvedám sa aké sú tam služobné i mimoslužobné vzťahy medzi vojakmi a ich veliteľmi. Zisťujem pritom, či má vôbec význam, aby sme zriadili miesto na komunikáciu s Bohom. Už Starý zákon hovorí o chráme, kde sa ľudia schádzali a počúvali slovo Božie. Musím však podotknúť, že dobrovoľne. Od pohanov, ktorí viedli iný život, mali voľné mravy, Boh stiahol ochrannú ruku. Výsledkom toho bolo prenasledovanie a vojny. Aj na Božiu ochranu môžeme mať rôzne názory, ale jedno je isté. Každý človek sa raz narodil a raz aj zomrie. Úsek medzi narodením a telesnou smrťou je určitá etapa života. O tej nás poučil ten, kto je život sám. Kto v neho verí, bude žiť večne. Boh nikomu neberie jeho vôľu. Každý má svoj rozum, každý sa musí sám rozhodnúť, kto do Božieho stánku vstúpi a kto nie.
Ak takýto stánok vznikol v Michalovciach, znamená to, že je tu bohatý duchovný život?
Tvrdenie "svetlo prichádza z východu" nie je pre východ Slovenska len paralelou, ale má opodstatnenie aj z iného hľadiska. Tam kde niet roboty, tam niet ani peňazí. To môže vážne narušovať pokoj v rodinách. Napriek tomu východniari tieto ťažké časy prekonávajú vierou v Boha v nádeji, že bude lepšie. Môže to však znamenať, že aj oni sami si uvedomujú, že sa musia viac pričiniť o zlepšenie svojho života. U ľudí, ktorí navštevujú pastoračné centrá, tlie nádej na lepšie dni. Tí ľudia sú bohatší oproti iným.
Vojak je pripravovaný na obranu vlasti so zbraňou v ruke, aj na zabíjanie svojich nepriateľov. Nie je to v rozpore s kresťanskou morálkou?
"Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu", hovorí rímske heslo. To, čo brali starí Rimania za samozrejmé vo vojenstve, v duchovnej oblasti to chápeme ináč. Našou povinnosťou je tak, ako si chránime svoje životy, chrániť aj sväté právo na štátnu zvrchovanosť. Ak to bude nevyhnutné, aj so zbraňou v ruke. Môj život je posvätný. Ak mňa ide niekto ohrozovať, ja mám právo pri obrane svojho života použiť adekvátne prostriedky, aj také, že svojho protivníka pripravím o život. To je ten mikrosvet. Ľudia tvoria štáty a tie majú tiež právo na obranu svojej zvrchovanosti, teda aj my, Slováci máme právo postarať sa o svoju bezpečnosť.
Dokázala sa ASR zbaviť od novembra 1989 nánosu totalitnej ideológie?
Armády socialistického typu boli formované v duchu hesla Proletári všetkých krajín, spojte sa! Formovali ich však ľudia, ktorí s proletármi, nemali nič spoločné. Programovo boli pripravované na ovládnutie sveta, aj za cenu toho, že milióny ľudí prídu o život. To myslenie odznieva v našej armáde veľmi pomaly. Dnes už nikto neočakáva kontinentálne vojny, armáda však má svoje opodstatnenie. Musí byť dobre vycvičená a vyzbrojená, aby dokázala splniť svoju úlohu.
Mimoriadne udalosti v ASR v minulom období, nesvedčia o tom, že duchovné pôsobenie si vojaci osvojili...
To sú fakty. Musím však povedať, že samotná duchovná služba nestačí. Nemôžeme dopustiť, aby sme sa o naplnenie ducha armády usilovali len z jednej strany. Na vojenskú službu prichádzajú mladí ľudia z rôznych komunít. Rodina, film, rozhlas, televízia, tlač významne ovplyvňujú ich výchovu. Príbehy plné násilia, teroru, krutosti formujú myslenie mladých ľudí. Mladý človek totiž nedokáže odlíšiť pozitívne od negatívneho. Len spojením zdravých síl spoločnosti môžeme napraviť súčasný stav.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
