šťavu až teraz. Od politických sloganov, kodanských kritérií, slávnostných summitov a zlaďovania legislatívy sa totiž prechádza k tomu najpodstatnejšiemu, čo klasik už dávno definoval v troch bodoch: Po prvé peniaze, po druhé peniaze a po tretie - peniaze.
A zrazu je v európskom dome a na priedomí dusnejšie, ako v júli na Sahare. V stredu totiž zverejnila Európska komisia svoj návrh financovania procesu rozširovania. Ten hovorí o celkovej sume 40 miliárd eúr do roku 2006, čo je obnos pôvodne určený iba pre šesť štátov tzv. luxemburskej skupiny. Medzitým sa však okruh "prvej vlny" rozrástol na desať krajín. Návrh EK konkrétne znamená, že pokiaľ zaostalejšie členské štáty únie (Španielsko, Grécko) by získali v nasledujúcich rokoch príspevky zo štrukturálnych fondov na hlavu obyvateľa cca 250 eúr, priemer novovstupujúcich členov by bol 140 eúr. Ešte konkrétnejšie: Slovenským poľnohospodárom by napríklad "kvaplo" iba 3 mld. eúr miesto 12 miliárd, na ktoré by mali nárok ako poberatelia z členskej krajiny. Teda štvrtina. Pričom harmonogram vyrovnávania platieb počíta s úplným zrovnoprávnením v prístupe k agrodotáciám a na regionálny rozvoj až v r. 2013!.
Dokument EK zdvihol vlnu zdesenia až pobúrenia od Prahy po Vilnius. Padajú slová o "studenej sprche", "údere pod pás", "jasnej diskriminácii" a pod. V Bratislave sa zatiaľ stihli vyjadriť, nie príliš ostro, iba Kadlečíková a Figeľ. Pričom vicepremiérka, asi ako jediný vládny činiteľ z kandidátskych krajín, "nevidí situáciu až tak dramaticky", ba dokonca za "určitý úspech" považuje aj tých 25 percent priamych platieb v roku 2004. Tento objem je však absolútne neprijateľný najmä pre Varšavu a Budapešť, kde nesmierne kriticky reagovali samotní premiéri. Najďalej zašiel Orbán, ktorý návrh EK označil za "nie nedostatok peňazí, ale dlhotrvajúci zámer". A dodal v našich končinách neslýchanú vec: "Členstvo v EÚ je niečo extra, pre budúcnosť je samozrejme lepšie, ALE NIELEN V NEJ JE BUDÚCNOSŤ".
Samozrejme, zo strany EK je to stále iba NÁVRH, ktorý musí v prvom rade dostať požehnanie v hlavných mestách únie. Práve tam sa však ukrýva ďalší problém; zatiaľ čo kandidáti majú pocit, že predkladaný rozpočet rozširovania ich degraduje do pozície druhotriedneho členstva, napríklad pre nemeckú, francúzsku a rakúsku vládu je, podľa prvých reakcií, ešte príliš štedrý. Zaujímavý je v tejto súvislosti výrok predsedu EK Romana Prodiho, že "návrh je rovnováhou medzi očakávaniami kandidátov a rozpočtovými možnosťami únie". A - teraz pozor - "predstavuje najlepšiu možnú dohodu a v ŽIADNOM PRÍPADE NIE JE PONUKOU NA VYJEDNÁVANIE". Tak - ak sme si dobre rozumeli, Prodi odkazuje, že ak by sa návrh ešte predsa menil, tak iba k zníženiu.
Slovom, začala sa kritická fáza integračného procesu. Treba jasne povedať - ak boli vôbec niekedy mienené vážne vzletné reči o hodnotách, solidarite, rovnocennom partnerstve, spoločných cieľoch, atď., je tento rozpočet EK vtipom a omylom. Alebo je načase zhodiť masky a úprimne priznať, že vo väzbe na politickú atmosféru v eurozóne je projekt "veľkého tresku" už v r. 2004 jednoducho nepriechodný. Reálie sú neúprosné: Na jednej strane je skutočne nemožné žiadať od "net-payerov" (čistých platičov - Nemecko, Benelux a spol.) ešte viac peňazí, lebo už teraz majú pocit, že doplácajú príliš. Na strane druhej je spolok, v ktorom jeden člen dostane zo spoločného mešca štvrtinu toho, ako iný člen, pričom spĺňajú rovnaké kritériá, združením nerovnoprávnych. I to sa dá možno akceptovať, veď 25% je lepšie ako nič, len treba jasnú reč (aj vo väzbe napríklad na voľný pohyb osôb): Vstup v r. 2004 nebude plnohodnotný a rovnoprávnymi členmi EÚ sa staneme až podstatne neskôr.
Mimoriadne nešťastné je navyše aj časovanie návrhu EK. Prichádza totiž vo volebnom roku v dvoch kľúčových mocnostiach únie, z ktorých jedna najviac berie (na agro) a druhá najviac dáva - Francúzsku a Nemecku. Začínajúce kampane proste ani nenechávajú priestor na racionálnu diskusiu. Naopak, názormi voličov tlačení politici v Paríži a Berlíne pôjdu do riešení ešte tvrdších, než na aké by si trúfli v menej exponovanom čase.
Na osi Varšava-Budapešť, ale aj na úrovni Visegrádu, je už vidieť zárodky iniciatívy, ktorá by viedla k dohode na spoločnom postupe proti Bruselu. Bude zaujímavé sledovať slovenskú diplomaciu, ktorá reagovala najtichšie, ako sa bude zlaďovať s veľmi razantnou poľskou a maďarskou, u ktorých je cítiť jednoznačné ododlanie nepristúpiť v nijakom prípade na terajšie podmienky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
