s cenami v súkromných obchodoch ju tam mohli kupujúci dostať za ´babku´. Stačilo vedieť, ako ušetriť na cle či dani a už bola cena alkoholu nižšia a pre zákazníka maximálne zaujímavá. Pre takéto obchodovanie s ohnivým mokom sa s odstupom času dostalo veľa predajcov do rozporu so zákonom.

Dvojica, ktorá stála v týchto dňoch pred senátom Krajského súdu v Košiciach, mala rozbehnúť obchody so stoličnou vodkou zhruba pred desiatimi rokmi. Prokurátor obžaloval podnikateľku Ingrid K. a Tibora V. z trestného činu skrátenia dane. Mali sa ho dopustiť tak, že v jedenástich prípadoch odobrali z firmy Unimex sídliacej vo Svidníku spolu 142-tisíc litrov stoličnej vodky s tým, že ju vyvezú do zahraničia. To sa však nestalo. Na stoličnej si pochutnali len domáci konzumenti. Predajcovia si teda nesplnili svoje daňové povinnosti.

Konateľka banskobystrickej firmy Stela sa od obchodovania s alkoholom dištancovala. Priznala len, že bola spolu s Tiborom V. vo firme Unimex, kde jej dali ponukový list s tým, že platba za tovar je v amerických dolároch. "Po príchode domov som si urobila kalkuláciu, ku ktorej som prirátala daň z obratu a ponúkla som stoličnú na predaj viacerým firmám, najmä v lokalite Donovaly, kde bolo veľa chatárov. Tým sa však cena zdala privysoká, a tak som od obchodu s vodkou ustúpila," tvrdila pred súdom obžalovaná. Na vysvetlenie uviedla, že so spoluobžalovaným ju zoznámil obchodný zástupca jej firmy pán Ľ. "O obchodných aktivitách spoluobžalovaného Tibora V. som nič nevedela. Je pravda, že sa sem-tam zdržiaval v kancelárii mojej firmy. Dovolila som mu to, kým si nenájde priestory na vlastné podnikanie. Po čase mi to však začalo prekážať. To vtedy, keď neustále blokoval telefón a keď sa ho telefonicky začali domáhať viacerí ľudia. Oznámila som mu, že si neprajem, aby chodil do mojej firmy a vybavoval si tam svoje záležitosti," uviedla Ingrid K. Trvala na tom, že Tibor V. nikdy nebol zamestnancom jej firmy a preto nemal oprávnenie uzatvárať v jej mene žiadne obchody… Tibor však tvrdil niečo iné.:

"Ja som prerušil vysokoškolské štúdium a nikdy predtým som sa o obchodovanie nezaujímal. Nemal som s tým žiadne skúsenosti. Všetky moje obchodné aktivity riadila pani Ingrid K. Pri preberaní dokladov som nevedel rozlíšiť, či je tovar určený na predaj tu doma, alebo či má ísť do zahraničia. Robil som to iba preto, že som nemal prácu a pani Ingrid mi sľúbila, že ma zoberie do trvalého pracovného pomeru. Nakoniec mi však povedala, že si to nemôže dovoliť, pretože jej firma neprosperuje." Obžalovaný okrem iného uviedol, že peniaze na vyplatenie vodky mu vždy dávala pani Ingrid, pričom išlo o zhruba jeden milión korún a po 50-tisíc za fúru každému vodičovi.

Pred mužov v talároch predstúpilo veľa svedkov, z ktorých jedni vypovedali v prospech pani Ingrid, druhí v prospech Tibora. Keďže sa nepodarilo jednoznačne preukázať vinu ani jednému z nich, súd ich spod obžaloby prokurátora oslobodil. Po odvolaní sa prokurátora najvyšší súd verdikt zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. Veľa svedkov si pri opakovaných výsluchoch pre odstup času už veľa nepamätalo. Našli sa však aj takí, čo si po rokoch dokázali ´lepšie´ spomenúť na okolnosti obchodov s vodkou v súvislosti s obžalovanými. Novým dôkazom, ktorý vzbudil pozornosť senátu a procesných strán, bolo splnomocnenie. Predložil ho obžalovaný Tibor V. s tým, že ho našiel pri sťahovaní sa z bytu... Išlo o dokument, podľa ktorého mala Ingrid K. splnomocniť spoluobžalovaného Tibora V. na preberanie tovaru v obchodno-colnom sklade. Bola to len kópia s dátumom 26. mája 1992, na ktorej bol odtlačok pečiatky jednej z firiem obžalovanej. Tá poprela, že by niekedy takéto splnomocnenie Tiborovi V. podpísala. Jedna i druhá strana sa snažila dokázať svoju pravdu, ale bez originálu sa nepodarilo ani jednému z obžalovaných dokázať, či ide o pravý dokument, alebo o falzifikát.

"Rozsiahlym dokazovaním pred súdom bola nesporne preukázaná vina obidvoch obžalovaných. Niet pochýb o tom, že s alkoholom obchodovala firma Stela, a že v tom čase lukratívny obchod riadila a organizovala Ingrid K. To, že ho dojednala vo firme Unimex pri návšteve so spoluobžalovaným Tiborom V., potvrdili traja svedkovia a tiež obchodný zástupca jej firmy," povedal v záverečnej reči prokurátor. Zdôraznil však, že v prípade Tibora V. nie je rozhodujúce, či konal ako brigádnik, alebo normálny pracovník firmy, ani to, že to robil na základe inštrukcií pani Ingrid K. Pozornosť súdu upriamil na fakt, že pre posúdenie konania obžalovaného je dôležitá skutočnosť, že mal vedomosť o tom, že alkohol rozpredávajú doma a nevyvážajú ho do zahraničia, čím sa dopúšťajú trestného činu skrátenia dane.

Obhajcovia obžalovaných mali na závery doplneného dokazovania iný pohľad. Zhodli sa len na tom, že doteraz nie je zrejmé, kto celý obchod so stoličnou vodkou začal, kto všetko je do neho namočený a koľko ľudí, ktorí, ak by malo dôjsť k spravodlivému posúdeniu veci a vyneseniu rozsudku, by tiež muselo sedieť na trestnej lavici. Každý presviedčal súd o nevine svojho mandanta a žiadal jeho oslobodenie. "Priama účasť Ingrid K. na trestnom čine nebola preukázaná. Nesvedčia o tom výpovede svedkov a nie sú o tom ani žiadne písomné doklady, ani výpisy z účtovníctva firmy. Alkohol v skutočnosti nakupovala fiktívna firma..." vyhlásil obhajca obžalovanej podnikateľky. "Situácia, ktorá vznikla v dokazovaní, je neprehľadná. Každý ju môže vyhodnotiť inak. Ja to hodnotím tak, že môj klient, ktorý mal vtedy 22 rokov a nemal potuchy o podnikaní, konal podľa pokynov Ingrid K..." uviedol obhajca Tibora V.

Senát Krajského súdu v Košiciach sa stotožnil s argumentami, ktoré uviedol obhajca Ingrid K., že jej priama účasť na uvedenom trestnom čine nebola preukázaná a oslobodil ju spod obžaloby prokurátora. Vinným zo skrátenia dane uznal senát len Tibora V., ktorý sa k spáchaniu trestného činu priznal. Prihliadol však na to, že pred skutkom i desať rokov po jeho spáchaní viedol bezúhonný život a uložil mu mimoriadne znížený trest 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Proti verditktu sa odvolal prokurátor, obžalovaný si nechal čas na rozmyslenie.