Philadelphii. Sama sa cíti speváčkou verdiovského repertoáru. Túži si zaspievať Lady Macbeth. Ale ako tvrdí, všetko má v opernom speve svoj vývoj a človek nemôže preskočiť žiadny schod. Ľubicu Rybársku sme si vypočuli minulý piatok večer v úlohe Abigail vo Verdiho opere Nabucco. Pozval ju hosťovať operný šéf Karol Kevický. Napriek tomu, že patrí k našim, ba aj prinajmenšom európskym speváckym špičkám, na nijaké maniere si táto operná diva nepotrpí. Do Košíc síce prichádza málokedy, ale pripomínajú jej študentské časy, keď sem prichádzala za spolužiakom z VŠMU, choreografom Ondrejom Šothom.
Víťazstvo v Pavarottiho súťaži ťa vynieslo na svetové scény. Ako si to vnímala?
- Nebola som už celkom nováčikom. V tom čase som bola sólistkou Národného divadla, takže som už mala dokonca aj medzinárodné skúsenosti. Zažila som hosťovania v Madride, Barcelone, ba dokonca v Číne. Keď prišlo víťazstvo v Pavarottiho súťaži, bola som už trošku ostrieľaná. Účinkovala som potom v titulnej postave Verdiho opery Luisa Millerová po boku Luciana Pavarottiho. Inak krátko po tomto víťazstve som odchádzala do Philadelphie robiť Rusalku. Bez víz. A boli aj poriadne komplikácie na hraniciach. Túto postavu mi ponúkli ako členke SND. Luisa Millerová ma však poriadne potrápila. To bolo pre mňa absolútne nóvum. Lebo ja som predtým ani len netušila, že môžem zaspievať niečo, ako je táto postava. Navyše som na to mala tri mesiace. To bol dosť šibeničný termín. Najprv sme robili s dirigentom Toninim, ktorý bol korepetítorom a dirigentom milánskej la Scaly. Ten vychytával všetky detaily. Potom prišiel Pavarotti a nakoniec si ma zobral do parády aj dirigent Guadagno. Vskutku išlo o najlepší tím, aký som si mohla želať. Robila som napokon Luisu Millerovú s Pavarottim vo Philadelphii dvakrát. Mala som dokonca veľmi dobré kritiky.
Stretli ste sa ešte potom na javisku?
- V 92. roku vo Verdiho Maškarnom bále v parížskej Opere la Bastille. Navrhol to vtedy dirigentovi Chungovi on sám, aby ma pozval. Spievala som niekoľko predstavení.
K tvojim obľúbeným javiskovým partnerom patrí aj Peter Dvorský. Často spolu koncertujete. Hlasové problémy, ktoré mal pred Vianocami, už pominuli?
- Nazdávam sa, že to je tým, ako strašne zle znáša bratislavskú klímu. Mali sme úžasný koncert v Prahe pri príležitosti jeho päťdesiatky a bol vo skvelej forme. Len čo príde do toho chemikáliami zamoreného bratislavského prostredia, je zle. Je celkom možné, že mu to škodí. Nedávno napríklad robil Butterfly v Oslo a mal veľmi dobré kritiky. Keď sa vrátil, pochvaľoval si, ako sa mu tam nádherne dýchalo. A pred pár dňami sme spolu spievali Toscu. Bol úplne v poriadku.
Čo musí mať dirigent, aby sa ti s ním dobre spolupracovalo?
- Mal by jednak ovládať remeslo, a potom zas dokázať do práce vniesť dialóg. Najlepšie je, keď prináša svoju vlastnú predstavu. Potom keď sa stretnú dobrý dirigent a spevák, vždy si nájdu súzvuk, aby vyšiel krásny celok.
Postavíš si občas na scéne hlavu, keď ťa niekto tlačí do vecí, ktoré sú ti proti srsti? Vieš sa stotožniť aj s modernou?
- Avantgardu znesiem, iba pokiaľ nie je na úkor speváka. Stretla som sa so situáciami, že odo mňa režisér vyžadoval niečo fyzicky namáhavé. Som však starý klasik, a keď aj má nejakú inú predstavu, snažím sa ho vždy priviesť ku kompromisu. Okresať ho trochu z tých predstáv. Robila som napríklad s Béďom Bednárikom premiéru Dona Carlosa. Mal také úlety, že ma tlačil miestami do takej zvláštnej polohy, ako ho všetci poznáme. Ale myslím si, že si trochu dal povedať a urobil dobrú robotu. Naposledy robil v SND Dona Giovanniho. A bola to najlepšia inscenácia, ktorú kedy v živote urobil. Nádherne urobené dielo so všetkým, čo má byť.
Ako naberáš sily?
- Som človek ako ktorýkoľvek iný. Okrem práce a starostlivosti o hlas najmilším koníčkom a oddychom je moja chalupa neďaleko Bratislavy. Takže sa venujem chalupárčeniu. A som vášnivá rybárka. Veľmi radi chodíme na Dunaj. Manžel bol bývalý športový vodák, kanoista, pripútal ma k vode. Preto teraz športovo chytáme ryby.
Kapitálny úlovok?
- Vyše metrový sumec ulovený z kanoe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
