národného hokejového tímu cestujúceho na ZOH. V tvrdej konkurencii však so cťou obstál pracovitý a húževnatý Ľubomír Hurtaj (na fotografii vľavo počas slávnostného sľubu olympionikov).
"Teším sa zatiaľ na prípravné stretnutia so Švajčiarskom. Som asi vedomý toho, že všetci si na olympijskom turnaji do puku nepinknú. Som vôbec rád, že som sa dostal aspoň do tejto fázy tvorby slovenskej reprezentácie. Nikdy ako chlapec som nepredpokladal, že si zahrám na majstrovstvách sveta, či olympiáde, aj preto som momentálne šťastný," podotkol náš útočník ešte pred ouvertúrou v podobe dvoch previerok 3. a 5. februára v Boise, resp. v Salt Lake City. Ľubo veľmi neveril, že si naňho tréner Ján Filc spomenie, lebo v decembri sa zranil a vynechal pár extraligových zápasov. "Len som dúfal, že moje predošlé výkony v lige či na Nemeckom pohári zostali ešte v povedomí zodpovedných." Tento odchovanec Topoľčian predtým účinkoval vo farbách viacerých klubov (Prešov, Spišská Nová Ves, Nitra, Banská Bystrica, Trenčín). Rozhodne nepatrí medzi "bažantov", naopak, má za sebou toho dosť v počte odohraných zápasov aj v tabuľke produktivity. "Pôsobenie v Bratislave ma síce herne posunulo vpred, ale rád by som si vyskúšal aj inú súťaž v zahraničí. Možno, že po tejto sezóne zakotvím v Čechách. Nedá sa totiž výkonnostne napredovať, keď celkove úroveň extraligy stagnuje. Zmluvu v belasom mám síce ešte na rok, ale pracuje sa na tom, aby sme našli klub, ktorý by ma v prípade záujmu vyplatil."
Je veľmi pravdepodobné, že v príprave si zahrá tento 26-ročný hokejista v útoku s "dvojičkou" zo Slovana Kapušom a podľa neho nie je dôležité, kto k nim pribudne ako tretí. "Mám iba jednu zaujímavú predstavu. Ak by som sa náhodou dostal do konečnej nominácie do Salt Lake City, bolo by fantastické, keby som mohol hrať po boku so Žigom Pálffym, ktorého obdivujem. Okrem toho všetci dúfame, že vyhráme nejaké zápasy, aby sme po návrate domov nemali sklonené hlavy a presvedčili sme tak divákov, že niečo z hokeja vieme." Nuž, ktovie, či sa mu táto predstava splní, ale človek by mal mať vždy čosi pred očami niečo, čo ho poháňa vpred.
Vzhľadom na to, že Hurtaj hájil predtým farby i východniarov, nedalo sa nespomenúť na toto obdobie. "Krásne obdobie som zažil počas účinkovania na Spiši v ročníku 1996/97, keď som tu hosťoval ako hráč Topoľčian. Prežíval som veľmi vydarené mesiace, jedny z najkrajších doteraz vôbec. Dostal som sa do partie s Libom, Marcinkom, Svitekom, Bartánusom. Prišiel som ako dvadsaťročný ucháň, no hral som pravidelne s Igorom Libom v útoku. Od neho som veľmi veľa pochytil, bola to výborná škola. Vtedy som sa odrazil veľmi rázne do ďalšej kariéry."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
