nevážia, pretože pre človeka je to, čo je zadarmo, akési samozrejmé. Až keď o zdravie prichádzame, až vtedy si uvedomujeme jeho cenu. V mnohých prípadoch je už neskoro.
Naše zdravie je skúšané všeličím - jedlom, pitím, dýchaním, fajčením, stresom, výdobytkami civilizácie. Viem, že nemám patent na rozum, ale mám dostatok životných skúseností. Preto len niekoľko viet, ktoré odporúčam iným, ktorí chcú zdravo žiť a nevedia ako. Na prvé miesto kladiem pohyb, čiže šport. Fajčenie, alkohol a drogy by sme mali natrvalo vylúčiť zo svojho života. Na ďalšie miesto kladiem životosprávu. Tu patrí racionálna strava. Už starí Gréci jedli veľmi skromne, najmä obilniny, strukoviny, cibuľu, cesnak, zeleninu, med.
Dnes je v našom jedálničku z týchto jedál veľmi málo. Správnou racionálnou stravou môžeme zmierniť, ba vyliečiť veľa chorôb a mnohým zabrániť. Ktosi vyrátal, že človek za svoj život spotrebuje 50 až 70 ton potravy. Preto by nám nemalo byť ľahostajné, čo jeme. Prejedáme sa nekvalitnou potravou, otravujeme sa jedmi a následky likvidujeme liekmi. O nás, Slovákoch sa hovorí, že máme najťažšie zloženie potravy a skoro najvyššiu spotrebu alkoholu v Európe. Polovica žien a tretina mužov trpí obezitou. Vysoký krvný tlak, infarkty, mozgové porážky a depresie sú na dennom poriadku. Nadbytok soli vedie k vysokému krvnému tlaku a k rakovine žalúdka. Práve strava môže byť liekom, lacným a neškodným. Musí však byť pestrá, racionálna a striedma.
Dnes je málo ľudí, ktorí sa tak stravujú. Veď mnohé deti z mesta v živote neochutnali egreš, čierne ríbezle, nepoznajú chuť pečiarky poľnej, chutnej dyne, nevedia ako chutia zemiaky opekané v pahrebe, s kyslou kapustou. Mnohé mladé gazdinky nevedia pripraviť halušky, pirohy, kukuričnú kašu (zamešku), mačanku. Tieto jedlá a mnohé ďalšie zo strukovín, olejnín a obilnín rastú na zemplínskych poliach. Len ich treba vypestovať a jesť. Tadiaľ vedie cesta k zdraviu.
Autor: Vlado Decha, Horovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
