kde rástli vzácne rastliny a kvetiny. Pri našich spoločných služobných cestách do kraja pod Vihorlatom, nie raz ma do takýchto končín ochotne zaviedol. Tam sme potom spoločne obdivovali krásy prírody, je pestrú nádheru.
Tak ma pred rokmi zoznámil s bukovo - hrabovým zmiešaným lesom, ktorý sa nachádza pod vodnou nádržou Starina, nad rusínskou dedinou Stakčín. To, čo som tam zazrel, ma fascinovalo, skoro vyviedlo z rovnováhy. Pod miernym briežkom som medzi stromoradím uvidel zvláštne zelené kvety, ktoré sa nazývajú čemerica zelená (Helleborus viridis) a s ktorými som sa ešte nikde nestretol.
Do spomínanej lokality sme išli práve na začiatku jari a tak sa tieto milé "dietky" ešte v plne neprebudenom okolí výrazne vynímali medzi zimou zničenou trávou a ešte holými stromami. Michal Šmiga ma zasvätil aj do rastu a života tohto zvláštneho kvetu. Čemerica zelená je trvalá rastlina, ktorá patrí po snežienkach medzi prvé jarné kvety. Za priaznivého počasia môžu jej kvety naplno rozkvitnúť už vo februári. Postupne však kvitne až do polovice apríla.
Čemerica zelená je celá nádherne sfarbená na zeleno. V takomto "oblečení" sa človeku predstavuje nielen listami, ale aj zvončekovým kvetom. Má niekoľko nezvyčajných vlastností. Má neopadavé kožovité, pevné tmavozelené, hlboko dlaňovité strihané listy. Jej kvety, hoci nie sú malé, pre žltozelenú farbu sú pomerne nenápadné. Opeľujú ich prevážne včely. Čemerica je jedovatá rastlina s osobitnou, trošku nepríjemnou arómou, ktorú možno cítiť v období kvitnutia.
V odbornej literatúre som sa dočítal, že takáto čemerica rastie voľne v prírode iba v severovýchodnej a východnej časti našej republiky. Teda, ako som uviedol, v okolí Stakčína, kde sa sama, bez ľudského pričinenia rozmnožuje koreňom a semenom.
Michal Šmiga mi potom po nejakom čase doniesol domov zopár semienok tejto rastliny a ja som ich zasadil vo svojej záhradke, v osade Pokrok v Humennom, kde žijem. Malé semienka sa ujali, neskôr rastlina zakvitla, z čoho som mal veľkú radosť. Jej husté vankúše sa rýchlo rozmáhali. Neskôr som semienka čemerice porozdával susedom a v súčasnosti je nám všetkým predzvesťou jari.
Do kraja nad vodným dielom Starina, do Uličskej doliny, sa vraciam často. Skoro každý rok sa tam zastavím pri lesíku nad priehradou a obdivujem tento prekrásny kviet. Zakaždým, keď vidím stovky zelených kvietkov mám radosť, že prežili ďalší rok. Spomínam pritom na Michala Šmigu, ktorý už nie je medzi nami. Som rád, že ma kedysi na tieto miesta priviedol.
Autor: Jozef Hrubovčák,Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
