Katarína Lazorová, Spišská Nová Ves
Po prečítaní článku "Ježiš Kristus sa ocitol na zápalkových škatuľkách" z 24. januára 2002 sa ma zmocnil čudný pocit, čoho všetkého sa ešte katolícka cirkev dopustí, len aby získala čo najviac veriacich, ktorí by ich bezmedzne uctievali, uznávali a hlavne finančne podporovali.
Ako maličká som bola vychovávaná v kresťanskom duchu a svätý obrázok znamenal pre nás deti niečo posvätné a nezničiteľné. Pokrkvať alebo zahodiť obrázok svätého bol veľký hriech. Ako sa môžu cirkevní hodnostári tešiť z toho, ak Ježiš Kristus bude zahadzovaný do košov alebo sa bude povaľovať na zemi či v kontajneroch? Toto tu ešte nebolo a mám dojem, že katolícka cirkev sa poriadne sekla. Osobuje si právo veriacim diktovať, klásť podmienky, čím určite nezíska, ale oveľa, oveľa viac stratí. Ľudia nemajú radi, ak im niekto riadi život aj preto radšej uprednostňujú iné záujmy ako návštevu kostolov.
Cirkev ako taká by mala byť nevtieravá, ale ústretová, chápavá, nápomocná a hlavne byť príkladom v skromnosti. Tým by si získala aj tých zarytých odporcov a buričov bojujúcich proti ich praktikám.
Autor: čak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
