slovenskej politiky. Azda ešte väčšou raritou ale je, že v tejto neskorej hodine voliči stále nemajú základný prehľad, čo za subjekty sa volebnej súťaže vlastne zúčastnia.
Výnimkami sú HZDS, Smer a, veľmi pravdepodobne, KDH. Títo oznámili samostatný postup a ani v jednom prípade nehrozí, že by sa rozpadli či do niečoho sublimovali. Inak je ale na pravom i ľavom krídle totálny chaos. Volebné zoskupenia, v ktorých bude kandidovať polovica politickej scény, zostávajú stále tajomné. V takom pokročilom čase je to skoro svetový unikát (hoci dnes v ČR zažívajú čosi obdobné - minulý týždeň sa rozpadol favorit volieb, tzv. štvorkoalícia). Všeobecne je v normálnych demokraciách pravidlom, že v poslednej šestine-osmine zákonodarnej periódy už sú jasné nielen všetky volebné zoskupenia, ale aj lídri, kontúry kandidátnych listín, základné heslá do kampane, štáby, marketingové agentúry a pod. Teoretici hovoria, že je tomu tak preto, lebo kampaň, ktorá sa nezačne pripravovať najneskôr 18 mesiacov pred voľbami, nemôže byť profesionálna...
Na ľavici vznikla odchodom Petra Weissa a Brigity Schmögnerovej z SDĽ úplne zamotaná situácia. Koncoš chce kriesiť vyhliadky SDĽ tak, že na svoju stranícku kandidátku láka "osobnosti" SOP a SDSS (keďže koalícia by bola pre zvýšené kvórum samovražedná). O tom sa už náruživo rokuje a výsledok má byť známy koncom februára. Tandem prominentných disidentov z SDĽ však práveže zvažuje, ako jednu z alternatív, aj vstup do SDSS. Sociálna demokracia sa takto ocitá pod dvojitým zovretím, ktoré môže viesť k ďalšiemu slovenskému rekordu - rozštiepeniu nulapercentnej strany.
Je totiž nepredstaviteľné, resp. by bolo vrcholom komédie, keby sa Weiss so Schmögnerovou vrátili na kandidátku SDĽ cez SDSS. Vyjadrenie novej podpredsedníčky SDĽ Blažíčkovej, že "nevidí problém v spolupráci s tými, ktorí odišli z SDĽ", je totiž ilustráciou politickej úrovne nových ľudí vo vedení SDĽ, ale nie politickej reality. Takže stranu, ktorej najvýraznejšou postavou je stále Jaroslav Volf, čaká hamletovské rozhodnutie: Vsadiť na dvoch socialistov salónneho typu a výrazne vyprofilované osobnosti, aj s istou šancou preniesť vlastnú značku do parlamentu? Alebo dať prednosť osvedčenej straníckej štruktúre SDĽ, ktorá doteraz volebný prah vždy prekročila? Rébus je to stvorený doslova pre Volfa; na tejto "superstar" slovenskej politiky sa dá síce zabávať, jednou vlastnosťou však vyniká: Už dvakrát bol v podobných situáciách a vždy sa rozhodol dobre.
Táto dilema SDSS sa však môže aktivovať iba po tom, čo Weiss so Schmögnerovou vynesú svoje vlastné rozhodnutie. Ich ďalšou možnosťou je celkom nová strana na zelenej lúke, nezaťažená voličsky neúspešnou minulosťou SDSS. Dokonalou kvadratúrou kruhu je, že títo dvaja, aby sa rozhodli správne, potrebujú vopred mať istotu, že sa po ich vstupe "volfovci" nerozhodnú pre Koncošovu kandidátku. Čiže Weiss so Schmögnerovou musia čakať na výsledok rozhovorov SDSS s Koncošom a Hamžíkom. SDSS by zase pre tieto rokovania rýchlo potrebovala práve vedieť, k akej predstave vlastnej budúcnosti sa priklonia títo dvaja.
Oba postupy majú pritom svoje obrovské mínusy; vstup do SDSS je pre Weissa a Schmögnerovú nevýhodný tým, že by ich nasledovalo z SDĽ menej prívržencov, keďže v postkomunistickej strane vládne voči "nekomunistickej socdem" nemalá averzia. Nevýhodou vytvorenia úplne novej strany je zase obrovská časová tieseň, do ktorej by vleteli, ak chcú zafixovať stranícku značku vo vedomí verejnosti a stihnúť aspoň provizórnu volebnú kampaň.
Omnoho väčšie jasno ale nemá ani pravicový volič. Tomu iste nehrozí, že sa mu celé spektrum vyleje z parlamentu, keďže až štyri subjekty majú síce mierne, ale trvalo nadprahové preferencie. Dzurinda však cez víkend opätovne nastolil tému veľkého zjednocovania, čo miesto koncentrácie na prípravu kampane navodzuje ďalšie napätia. KDH nechce o zmene rozhodnutia ísť samostatne do volieb ani počuť. Ruskova ANO síce projekt podporuje, ale bez KDH, iba s SDKÚ a DS, koalíciu vytvárať - zatiaľ - nechce. SMK napokon pred týždňom povedala, že ak má o nejakej forme spolupráce so slovenskou pravicou byť reč, majú sa združiť do bloku kompletne. To všetko sa už nedá zladiť a výsledný dojem je len zmätok a neistota. Je dôležité si uvedomiť, že väčšina voličov nesleduje politiku denne a zmeny skupenstiev na politickej scéne nestíhajú hneď registrovať. Najmä preto je už teraz, v rozbehu kampane, žonglovanie so značkami dosť rizikovým podnikom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
