rozšírenie svetovej chudoby a poškodenie životného prostredia.
Prieskum Svetového ekonomického fóra medzi 25 000 ľuďmi z 25 krajín, ktoré predstavujú dve tretiny svetovej populácie, zistil, že obyvatelia chudobnejších štátov síce s veľkou nádejou pozerajú na globalizáciu, no táto nádej je mimoriadne krehká. Prieskum, popisovaný ako najväčší z hľadiska postoja verejnosti k horúcej téme, ktorá vyvolala protesty po celej planéte, zistil, že podpora pre väčšiu integráciu sveta by sa mohla upevniť v prípade krokov pri riešení chudoby, prístupu na svetové trhy a rozvoji trhov práce.
Štúdia prišla k záveru, že väčšina ľudí v 19 z 25 štátov má pozitívny pohľad na globalizáciu, definovanú autormi ako väčší objem obchodu a investícií medzi krajinami.
Najsilnejšie presvedčenie, že globalizácia bude mať pozitívny dosah na najbližšiu rodinu, preukázali respondenti v Severnej Amerike, severnej Európe a rozvojových krajinách v Ázii.
Štáty, ktoré nedávno zažili hospodársku a finančnú turbulenciu, napríklad, Turecko a Argentína, mali jednoznačne negatívny postoj. Najpesimistickejšou krajinou sa stalo Turecko, kde 61% z 1 000 opýtaných malo negatívny názor na globalizáciu a podporu jej vyjadrilo len 27%. Najdychtivejšími prívržencami globalizácie sa stali Holanďania, z ktorých 87% vyjadrilo "áno" globalizácii a len 13% ju odmieta.
Z globálneho hľadiska prieskum zistil, že 60% respondentov je presvedčených, že globalizácia zlepší kvalitu života ich rodín a obohatí kultúrny život národa. Presvedčenie, že globalizácia otvorí prístup na zahraničné trhy, vyjadrilo 66% opýtaných a 57% si myslí, že povedie k väčšej demokracii, osobnej slobode a posilneniu ľudských práv. Tento výsledok pritom odporuje argumentu antiglobalizačných skupín, že ľudské práva sú často degradované rastúcou silou bohatých krajín a korporácií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
