zmene v jej doterajšej kariére. Z majstrovského Dusla Šaľa zamierila do bundesligového VfL Oldenburg, v drese ktorého potvrdzuje povesť obávanej kanonierky. Jej výborné výkony v lanskom roku neostali nepovšimnuté ani na Slovensku, nuž nečudo, že jej hádzanárski odborníci po druhý raz za sebou prisúdili titul pre najlepšiu hádzanárku roka.

Aký prežívate pocit byť najlepšou hádzanárkou na Slovensku?

"Je to neopísateľný pocit, ktorý sprevádzajú samé veľmi príjemné chvíle. Považujem to za ďalšiu výzvu v mojej kariére."

Hovorí sa však, že obhájiť úspech býva zakaždým oveľa zložitejšie než získať ho na prvý raz. Súhlasíte?

"Určite, vlani to bol super pocit byť najlepšou, no a keďže som to chcela zažiť znovu, musela som sa o to viac snažiť. Myslím, že sa mi podarilo stabilizovať moju výkonnosť, ba nazdávam sa, že som sa v mnohom ešte aj zlepšila."

Iste ste to dosiahli vďaka prestupu do bundesligového Oldenburgu. Bolo náročné rozhodnúť sa opustiť rodnú krajinu?

"Ani nie, lebo v mojom prípade išlo predovšetkým o nájdenie novej hádzanárskej motivácie. Priznávam, že naše extraligové súboje ma už veľmi nebavili. Cítila som, že začínam stagnovať. Odišla som v pravý čas. Hoci na druhej strane som opustila najbližších, za ktorými mi je v Nemecku zavše smutno."

Prečo ste sa rozhodli práve pre Oldenburg. Nemala v tom náhodou prsty vaša bývalá reprezentačná kolegyňa Anna-Mária Kovácsová, na ktorú tam dodnes v dobrom spomínajú?

"Mala som viacero ponúk, takže som si mohla vyberať. Pre Oldenburg som sa rozhodla práve vďaka odporúčaniu Kovácsovej, no podstatnú úlohu zohrali i výborné podmienky."

Ako sa vám tam zatiaľ pozdáva?

"Prostredie je super, medzi fanúšikmi som veľmi obľúbená. Tí, keby mohli, tak mi znesú aj modré z neba. Teraz sme sa naposledy dvakrát trápili, ale predtým sme pravidelne potvrdzovali úlohu papierových favoritov."

Čo vaša znalosť nemčiny?

"Zdokonaľujem sa, vo voľnom čase navštevujem jazykovú školu, nuž aj v tomto smere robím pokroky. Nie však také ako na ihrisku, ale to akiste nikomu nevadí…"

To určite, lebo po pätnástich bundesligových kolách ste boli so 145. gólmi najlepšou strelkyňou súťaže. Takúto kanonádu ste určite neočakávali, však?

"Absolútne som až takto vysoko nerúbala. Som rada, že sa mi strelecky darí, veď kvôli tomu ma tam aj brali. Dúfam, že mi to bude naďalej sypať."

Ale počuli sme, že nie ste veľmi nadšená vašim zástojom v oldenburgskom kolektíve. Je to pravda?

"Jednoznačne. Tiež som len človek, od ktorého nemôžu očakávať, aby zakaždým nastrieľal v zápase pätnásť gólov. Bola som zvyknutá brať v Šali zodpovednosť na seba, no to, čo zažívam v Nemecku, je aj na mňa priveľa. Potrebovala som si psychicky oddýchnuť, lebo toho bolo v poslednom čase na mňa ozaj priveľa. Aj preto som rada, že som si aspoň na chvíľu mohla odskočiť domov."

Aspoň, že ste sa trochu poradovali v sobotu, keď ste v šlágri kola cestovali na palubovku VfB Lipsko, dres ktorého oblieka vaša bývalá spoluhráčka Marcela Vlčková, ale i ďalšia Slovenka Jana Oborilová. Prehrali ste síce nešťastne 20:21, no vďaka šiestim streleným gólom ste si upevnili vedúce postavenie medzi najlepšími kanonierkami súťaže.

"Kebyže je to pred týždňom, tak sa teším ešte viac. Chcela by som si s babami pokecať po slovensky, ale takto som sa vyrozprávala najviac práve v Michalovciach. To však neznamená, že sme spolu nestratili zopár slov, škoda len, že viac dôvodov na úsmev mali moje protihráčky. Prehrali sme dosť nešťastným spôsobom."

Keď ste v Nemecku taká úspešná, nemáte lukratívnejšie ponuky z renomovanejších klubov?

"Nie, s Oldenburgom mám zmluvu do roku 2004, ktorú by som chcela dodržať. Navyše okrem Lützenlindenu a Lipska by si ma žiadny iný klub ani nemohol dovoliť. Problém je tiež v tom, že Slovensko nie je členom krajín Európskej únie, takže by som vo väčšine prípadov prevyšovala povolenú kvótu dvoch cudzích hráčok. V Oldenburgu je celkom fajn, nič mi tam skoro nechýba."

Aké ciele ste si dali do roku 2002?

"Ten hlavný súvisí s reprezentáciou, veľmi rada by som sa totiž chcela zúčastniť na decembrových majstrovstvách Európy v Dánsku a o rok neskôr aj na svetovom šampionáte v Holandsku. Najprv ale budeme musieť zdolať Slovinky, ktoré nie sú od nás oveľa lepšie. Máme viacero kvalitných legionárok, ktoré by konečne mohli zúročiť skúsenosti zo silných klubových tímov aj v reprezentačnom výbere."