riaditeľom sekcie európskej integrácie, štrukturálnej politiky a rozvoja vidieka Ľubomírom MIČEKOM.
Tento polrok začíname s úniou rokovať o kapitole poľnohospodárstvo. Prečo je taká komplikovaná?
"Ide o peniaze - nielen naše, ale hlavne z rozpočtu Európskej únie. V únii sa takmer polovica rozpočtu vynakladá na podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. V Európe je totiž prebytok potravín. Poľnohospodárstvo však má multifunkčný charakter, zabezpečuje život ľudí na vidieku, krajinotvorbu, ochranu vody, pôdy, ovzdušia. Európa preto musí poľnohospodársku výrobu podporovať a vydáva veľké prostriedky na to, aby sa prebytočné potraviny vyviezli do tretích krajín."
Ako je na tom s výrobou potravín Slovensko?
"Slovensko má schopnosť byť sebestačné. Nastali tu však aj isté výkyvy - extrémnym prípadom je radikálne zníženie konzumácie mlieka za posledných 10 rokov z 250 litrov na osobu ročne na terajších 160 litrov."
Čo sa najviac zmení pre slovenských poľnohospodárov?
"Keď tu bol nedávno na návšteve komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler, tak sa ho jeden z predsedov družstiev opýtal: Čo od nás očakávate? Povedal mu: 'Žite a buďte konkurencieschopní. Robte tak, aby ste vyžili. Vyrábajte to, čo sa vám oplatí.' Nikto nám nechce predpisovať, kto má vyrábať obilniny a kto cukrovú repu. V kandidátskych krajinách dnes fungujú národné regulácie a dotácie. Krajiny sa snažia podporovať dotáciami, aby sa to, čo sa dorobí navyše, dostalo z trhu preč. To bude platiť do vstupu. Potom bude otvorený trh a budú platiť rovnaké podmienky."
Budeme musieť výrazne meniť našu produkciu? Nestane sa, že by u nás, povedzme, úplne zaniklo pestovanie nejakej plodiny?
"K radikálnym zmenám nepríde, ale každý pestovateľ a chovateľ si bude musieť zvoliť, čo sa mu vyplatí robiť. Únia nebude regulovať ceny, tie bude regulovať trh."
Stanoví nám únia nejaké limity na produkciu?
"Áno. Napríklad na cukor, lebo cukru je naozaj prebytok. Budeme mať kvótu na pestovateľskú plochu. Kvóty platia už teraz, preto hovorím, že k zásadným zmenám nedôjde, ak sa nám podarí naše doterajšie kvóty obhájiť. Pri niektorých produktoch sa snažíme dosiahnuť povolenie produkovať viac ako dnes. Napríklad pri spomínanom mlieku."
Ako zapadnú naše družstvá do nového systému?
"Tradičné JRD už nemáme. Mnohé z družstiev vlastníkov pôdy sú porovnateľné s farmami v únii, dosahujú dobré parametre úžitkovosti. Dokonca majú výhodu v tom, že koncentrácia pôdy umožňuje efektívnejšie vyrábať. Dnes hovoríme, že nemáme dobrú úžitkovosť, lebo nemáme vstupy - nemáme umelé hnojivá, chémiu, doplnky, stroje. Cenové rozdiely sa budú postupne vyrovnávať. Neprežijú družstvá, ktoré dosahujú podpriemernú úžitkovosť."
Veľa sa hovorí o priamych platbách únie pre poľnohospodárov. Čo to v praxi znamená?
"Sú to platby farmárovi za jednotku produkcie. Napríklad za to, že vyrobil tonu obilia, dostane istú sumu. U nás dnes máme za to dotácie od štátu. Po vstupe by poľnohospodár mal dostať časť peňazí z únie. Problém je v tom, že únia deklaruje, že nemôžeme dostať plnú výšku platieb tak ako farmári v terajších krajinách. O tom, koľko dostaneme, sa diskutuje."
Aké argumenty používa únia, keď hovorí, že nám nemôžu dať priame platby v plnej výške?
"Jeden dôvod je objem peňazí - žiadna z členských krajín sa nechce vzdať peňazí, ktoré doteraz dostáva. Ide najmä o postoj Španielska, Francúzska, veľkých krajín, ktoré dostávajú najviac na poľnohospodárstvo. Druhý dôvod je, že ak by sme dostali plnú hodnotu priamych platieb, tak by v poľnohospodárstve enormne vzrástli príjmy oproti iným oblastiam hospodárstva."
Aké sú naše argumenty?
"Veľmi ťažko bude konkurencieschopný náš farmár z okolia Bratislavy s farmárom v Hainburgu, keď farmár v Hainburgu dostane 100 percent platieb a náš farmár 30 percent. Preto požadujeme priame platby. Je ale fakt, že náklady rakúskeho farmára sú iné ako nášho. Musíme dosiahnuť také podmienky, aby sme mohli otvoriť trh a zároveň neohroziť našich prvovýrobcov a spracovateľov. Musíme presne vedieť, na čo môžeme a na čo už nesmieme pristúpiť aj pri nerovnakej výške priamych platieb."
Barbora TANCEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
