objavili známe aj menej známe tváre. Niektorí adepti majú toho za sebou v národnom drese viac, iní menej. Kormidelník Ladislav Jurkemik nedostal možnosť siahnuť po všetkých kandidátoch, uprednostnil však cestu oťukávania tých, čo síce už herne vyzreli, ale zatiaľ veľa možností na tomto fóre nedostali. Týka sa to aj Ľubomíra Reitera (na fotografii), rodáka zo Stropkova a bývalého hráča Tatrana Prešov. Tento kanonier, ktorý v jesennej časti superligového ročníka nastrieľal v drese lídra súťaže MŠK Žilina deväť gólov, ešte pred jej záverom zamieril za hranice. Nie ďaleko ocitol sa v Sigme Olomouc. Už ako legionár sa teda uchádza znovu o reprezentačný dres a jeho prítomnosť v domovine bola príležitosťou na debatu o tom, čo prežil počas uplynulých týždňov. Hoci od jeho prestupu do Česka neuplynulo veľa času, náš rodák sa ocitol v novej polohe a prešiel inou školou. Už naberá skúsenosti, ktoré by mohol neskôr pretaviť aj v "nároďáku".

I keď Ľubo sa predstavil už v uplynulom kvalifikačnom cykle a dokonca proti Macedónsku dal pod vedením predošlého lodivoda Jozefa Adamca aj gól (bol to jeho prvý úspešný zásah v reprezentácii Slovenska), nebol si istý, či si Jurkemik naňho spomenie. "Želal som si, aby som dostal pozvánku, ale pravdu povediac nepočítal som s tým príliš." Aj pre tohto 27-ročného hráča sú Iránci veľkou neznámou, nemal ešte možnosť hrať proti nim. Aj preto horí nedočkavosťou, aby okúsil iný štýl v tejto konfrontácii.

Čo sa vlastne zmenilo v Reiterovom futbalovom živote odvtedy, ako sa presunul k rieke Haná? "Nič prevratné som nezaregistroval." Zo Slovenska odchádzal ako vychýrený strelec, darilo sa mu. Potom ale prišiel ústup: akoby uťal, muška prestala poslúchať. "V šiestich zápasoch som sa len raz prezentoval presnou strelou v dueli s Ostravou. V Olomouci to teda bolo horšie než pod Dubňom. Bolo to ale spôsobené aj tým, že som si musel zvyknúť na iné prostredie, nových spoluhráčov, novú klímu. Veď Olomouc bol v tom čase v "srabe." Nuž, to je pravda. Sigma totiž figuruje po prvej časti ročníka až na 11. priečke s osemnástimi bodmi. Získala len štyri víťazstvá, v šiestich dueloch remizovala a šesťkrát prehrala. Skóre 13:20 hovorí za všetko, len Opava, ktorá je na chvoste, má horšiu ofenzívu. Aj preto vlastne nášho futbalistu angažovali, aby pomohol vytrhnúť tŕň z päty v koncovke. Inak, Olomouc má na svojej internetovej stránke ódy o tom, že je najúspešnejší mimopražský klub v poslednom období. Šesťkrát štartoval v Pohári UEFA, čo však v konfrontácii s realitou pôsobí dosť ironicky..."Po mojom príchode sme sa mierne zlepšili, ale nepripisujem to práve skutočnosti, že som sa objavil v zostave. Bola to zrejme zhoda náhod." Pravda, tento klub nekupoval mačku vo vreci, Ľuboša mal dobre zmapovaného. Aj preto napriek zvyklostiam s novými tvárami dostal dôveru stále na celých 90 minút v šiestich meraniach síl po sebe. Funkcionári ale neočakávali, že hneď začne trhať siete, žiadne narážky neregistroval. Boli radi, že aspoň raz to vyšlo, hoci pri troške šťastia mohli pribudnúť i ďalšie góly. "Môj zásah padol hlavou, bolo to pre mňa typické vzhľadom na to, že v Žiline som strieľal góly zväčša nohou. Mal som dobrú východiskovú pozíciu, to je pravda, ale sám som bol rozčarovaný, že to hlavné góly, akosi v mojom podaní chýbalo. Aj málokedy som sa dostal do šancí, čo u mňa nebývalo zvykom. Mužstvo bolo v hernej kríze, ja som nebol výnimkou. Predošlý rok mala Sigma fantastický, dostala sa do Pohára UEFA, jej prejav bol príťažlivý, zaujímavý. neskôr sa to zlomilo a išlo to dolu vodou." Kým v predošlom pôsobisku mal tento legionár dvorných prihrávačov, ktorí vedeli, akú loptu potrebuje na skórovanie, v Sigme jeho štýl terajší spoluhráči museli iba postupne zisťovať. "Podľa toho, čo som si všimol, v jarnej odvete by mojím gólovým nabíjačom mohol byť z ľavej strany Urbánek, z pravej Vlček." Ľuboš naznačil, že pomery v tíme sa stabilizovali, herné sústredenie na Cypre ukázalo, že potrebná fazóna sa vracia. V prípravných dueloch dáva náš zástupca najviac gólov, hoci tomu nepripisuje mimoriadny význam aj vzhľadom na to, že realizuje pokutové kopy.

Nie je bez zaujímavosti, že do Žiliny prišiel na lavičku po Jurkemikovi práve Leoš Kalvoda z Olomouca. "Zažil som ho v Sigme iba týždeň, takže nepoznám jeho metódy až tak dôverne. Nazdávam sa ale, že bude prínosom." Ak nevyjde prvý "polčas" zápolení, uvoľní sa miesto pre príval sklamania. V Olomouci tomu nie je inak. "Vlani som pobadal dosť nervozity, prevládal tlak na nervy, stres. Momentálne je to pokojnejšie, takú atmosféru potrebujeme hlavne my, hráči. Urobila sa hrubá čiara, treba šliapať ďalej." Inak, tento klub má iba jediného cudzinca v kádri práve Reitera. Na rozdiel od iných je to zriedkavé. "Olomoucký futbal si zakladá na svojich odchovancoch a hráčoch z okolitých moravských celkov. To je tradícia. Predo mnou tu bol naposledy ďalší Slovák Fabuš, ktorý u nás účinkoval v Trenčíne. Pokiaľ mám vedomosti, tak sú aj teraz ďalší adepti zo slovenských celkov vo výhľade, ale čo z toho bude, to neviem predvídať." Kým v prvej časti ročníka Sigma forsírovala systém s dvoma útočníkmi, kouč Jiří Vaďura (náš borec s ním vychádza vraj veľmi dobre) sa hotuje na zmenu orientácie a skúša rozostavenie iba s jedným hrotovým hráčom - Reiterom. Rozostavenie 4-5-1 je dosť riskantné a nepriaznivé pre jediného útočníka. "Možno sa to zmení po jednom-dvoch zápasoch. Uvidíme, ako nám to pôjde. V Žiline sme tiež čosi podobné uplatňovali, hlavne na ihriskách súperov. Svojím spôsobom je to takpovediac pre mňa samovražda, ale veľa záleží na krajných záložníkoch, ako sa ofenzívne prejavia, ako ma podporia. Hráme však útočne, či doma alebo vonku, napádame od súperovej šestnástky protihráčov, volíme presing. Nie je to vyčkávania na vlastnej polovici, ako je to bežné v našej superlige. Prirodzene, proti Slavii či Sparte je naša taktika viac obozretnejšia." Konkurencia v mužstve napriek horšiemu postaveniu je oveľa silnejšia než v MŠK. V útoku si Reiter zvykol na Vlčka, táto spolupráca by mohla klapať, osobnosti Hapal a Látal ale už na súpiske nefigurujú. "Lídrami kolektívu sú brankár Vaniak a Pepa Mucha."

Hoci posila Sigmy nemala možnosť "posvietiť" si na všetkých účastníkov tunajšej ligy, upútali ju Teplice svojím konsolidovaným a kombinačným výkonom. Mal obavy, ako sa našteluje na kvalitnejšiu súťaž? "Veril som si, lebo som bol vo forme. Nemal som problémy, no nemilo ma prekvapilo, že je ťažšie presadiť sa než v Mars superlige. Viac starších a skúsenejších hráčov sa vyznačuje tým, že robia menej chýb, sú dôslednejší, preto sa útočník musí snažiť, aby ich prekabátil. Aj hra mužstiev je príznačná väčšou disciplínou, nie chaotickosťou." Od odvety si priaznivci moravského zástupcu veľa sľubujú, hlavne však záchranu v súťaži, lebo v českej konkurencii sa všetko môže stať a nikto nie je imúnny voči pádu. Okrem toho ambície smerujú k Českému poháru (najbližším súperom je Baník Ostrava), to je hlavná priorita, aby sa tím znovu ocitol na európskej scéne. "Sprvoti, keď to nešlo mne ani ostatným, som aj rozmýšľal nad tým, či som dobre urobil, že som sem prišiel. Teraz ale už neľutujem. Nie je to však peniazmi, lebo veľké rozdiely medzi podmienkami v Žiline a tu nie sú." Ľ. Reiter aj naznačil, že nikde nie je napísané, že napriek zmluve na dva roky neocitne sa ešte pred jej vypršaním inde. "Tento klub je dobrá štartovacia pozícia v ďalších prestupových ambíciách do iného štátu," dodal východniar, ktorý sa medzi rodákov a k svojim blízkym dostane maximálne raz do mesiaca, z čoho je dosť smutný. Čo však má robiť, keď ho lopta magnetizuje aj v cudzine..?