aj úrokové sadzby. To spôsobilo, že vo väčšine prípadov boli reálne úrokové sadzby z bankových vkladov (úrok mínus inflácia) záporné, čiže vklady boli stratové. Aj tak je však výhodnejšie mať peniaze na účte, ako doma. Tam sa im nepripisuje žiadny úrok.
Podľa Národnej banky Slovenska bol v januári priemerný úrok na termínované vklady na jeden rok 7,04 percenta. Inflácia na konci roka bola 6,5 percenta, čiže reálna úroková sadzba bola približne pol percenta. Ak sa však zohľadní aj 15-percentná daň z úrokov, majiteľ účtu nezarobil nič. Pri vkladoch na kratšie obdobie, výnimkou boli deväťmesačné úložky, boli úroky ešte nižšie a v priebehu roka ďalej klesali.
Ako však pre SME povedal analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť, situácia nie je až taká jednoznačná. Ak by sa brala do úvahy jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa zásahy štátu do cien, reálne úroky z vkladov by boli pozitívne. Tieto zásahy predstavujú napríklad deregulácie alebo nepriame dane.
Okrem toho by sa pri porovnávaní inflácie a úrokov mal vylúčiť aj vplyv pohybu cien takých tovarov, ako sú napríklad potraviny. „Pri investovaní ide o rozhodnutie o odložení spotreby," povedal Kmeť. Na nákup potravín alebo zaplatenie účtu za elektrinu obyvatelia väčšinou nepoužívajú svoje úspory. „Elektrina sa nedá skladovať, ani štyristo kilogramov cukru si nikto nekúpi," povedal Kmeť. Cena tovarov, na ktoré si ľudia vo väčšine prípadov šetria, pritom nerástla tak rýchlo.
Podľa analytikov v minulom roku vyplatili investície do dlhopisových podielových fondov. Akciové boli stratové a peňažné stále vykazujú zhodnotenie porovnateľné s vkladmi v bankách.
Skutočnosť, že úroky z bankových vkladov sú porovnateľné s infláciou, nie je ničím výnimočným ani v zahraničí. „Úrokové sadzby kopírujú infláciu," povedal analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Ak klesá inflácia, centrálna banka môže znižovať sadzby a tým podporovať rast ekonomiky.
V tomto roku sa však na Slovensku očakáva pokles inflácie približne na 4 percentá, ale výraznejšie zníženie sadzieb sa nepredpokladá. „Pokles inflácie bude spôsobený odložením deregulácií. Ceny však bude potrebné zvýšiť, a preto inflácia môže v budúcom roku dosiahnuť 8 až 9 percent," povedal Blaščák.
„Neočakávam, že centrálna banka tento rok výrazne zníži sadzby, aby ich budúci opäť zvyšovala," povedal Blaščák. Ani podľa Kmeťa nebude centrálna banka ochotná príliš meniť svoje sadzby smerom nadol. „Úroky z dlhodobejších vkladov by mohli poklesnúť, tie kratšie by sa veľmi nemali znižovať," povedal Kmeť. To znamená, že reálne úrokové sadzby z vkladov v bankách by v tomto roku mohli byť kladné.
Podľa Blaščáka výhodné budú aj investície do akciových podielových fondov, keďže sa očakáva, že sa prejaví účinok znižovania sadzieb v Spojených štátoch. To by malo viesť k oživeniu kapitálových trhov a rastu cien akcií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
