ešte ani bod, no v domácom prostredí si trúfali. Na toto stretnutie nastupovali Južnozempínčania s novými žlto-modrými dresmi s nápisom AŽD. Podľa slov prezidenta HK VTJ,Vasila Suchého sa rokuje s touto a.s. ako s možným novým sponzorom klubu. S novými dresmi nastupovali domáci hokejisti i s novým zápalom. Žiaľ, len počas dvoch tretín... Žiadny puk nebol pre nich stratený, prihrávky nachádzali svojho adresáta, pred hosťujúcim brankárom Betincom bolo neraz horúco.
Pravda, i hostia sa prispôsobili vysokému tempu, a tak si diváci prišli na svoje. V najkvalitnejšej prvej časti hry získali domáci jednogólový náskok, ktorý zvýšili Tarkovacsom v druhej tretine. Rozhodcovia mali plné ruky práce najmä v 17. minúte, keď po súboji Orlovského s Dubničanom Žitňanským sa hosťujúci hráč ocitol na ľade s ľahším otrasom mozgu, no do poslednej časti hry opäť nastúpil. Po tejto nezavinenej zrážke sa strhla veľká bitka a pomer síl na ľade sa zmenšoval. Pred záverečnou časťou hry sme sa porozprávali s trénerom hostí, Petrom Bohunickým, keď sa čakalo za úpravou ľadovej plochy. "Neviem, prečo nás chcú poškodiť rozhodcovia, ktorí tolerujú tvrdú hru domácich. Veď my máme ešte stále povinnosti v Medzinárodnej hokejovej lige, a tak nechceme, aby sme prišli k nejakým zraneniam. O čo ide v tomto stretnutí? My už nepostúpime,Trebišovčania nevypadnú, tak čo?," vyjadroval prognózy trochu nervózny tréner hostí. Škoda len, že po skončení zápasu si pán Bohunický "nechcel" nájsť čas pre celkové zhodnotenie stretnutia, lebo bol údajne niektorým tiežfanúšikom opľutý do tváre... Skúsenejší Považania predsa len zapli v poslednej tretine a v 49. minúte už bolo vyrovnané. Zverenci trénera Kohutiara však môžu byť napokon radi, že získali aspoň bod, pretože nebyť Martona v ich bráne, tak odídu s ďalšou domácou prehrou. Nočná mora Trebišovčanov teda i naďalej trvá, kohutiarovci by určite privítali možnosť, keby hokejový zápas trval iba 40 minút. Keby sa hralo len na dve tretiny. Veď z ôsmych odohratých stretnutí od začiatku roka prehrali polovicu zápasov v tretej tretine a pripravili sa tak o sedem bodov v prvoligovej tabuľke. Hoci by mali teraz 32 bodov, nestačilo by to na vyššiu priečku, ale zvýšili by si tým svoj odstup od mužstiev zo spodku tabuľky a súťaž by mohli vlastne pokojne dohrať. I keby Trebišovčania skončili v tejto sezóne na 8. mieste, bol by to vlastne historický úspech v krátkych dejinách tohto klubu. S týmto vládne momentálne na južnom Zemplíne spokojnosť. Na zimnom štadióne panuje počas majstrovských stretnutí dobrá hokejová kulisa. Diváci sa bavia, povzbudzujú a ocenia kvalitné výkony obidvoch družstiev, hoci aj s prehrou svojich miláčikov na konci stretnutia. Lebo prehrať so cťou a proti kvalitnému tímu nie je nikdy hanba. A takými mužstvami, ktoré sa nedávno predstavili v Trebišove Spišská Nová Ves, Senica, či Dubnica - bezpochyby boli. Je potrebné sa zamyslieť nad príčinami výpadkov herného prejavu juhozemplínčanov v tretích tretinách proti týmto mužstvám z hornej polovice tabuľky.
Výsledky v posledných častiach hry hovoria jasnou rečou: 0:4, 0:3 a naposledy proti Dubnici 0:2. Mladí hokejisti, zväčša vojaci základnej služby, nestačia kondične? "Zabalia" zápas len preto, že vo väčšine prípadov to nie sú víťazné typy? Tréneri si to vysvetľujú neskúsenosťami, trémou, poddajnosťou. S niečím môžeme súhlasiť, veď obrancovia Trebišova majú 18-20 rokov, len Bajzát má 24. Ale ako je možné, že dve tretiny hrajú hokej ako z učebnice a keď majú vystupňovať svoj výkon, tak zrazu zlyhávajú? Ekonomické podmienky v kluboch, najmä v Zemplíne sú, aké sú. Treba zaplatiť hráčov, trénerov i funkcionárov. Ak chceme robiť hokej ešte profesionálnejšie, netrebalo by sa obzrieť i po dobrom športovom psychológovi?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
