Onofreja, nuž krátko pred vypršaním prestupového termínu vybavili hosťovanie dvoch hráčov z druholigového Bardejova. Pre mladého Ľubomíra Baránka to bola michalovská premiéra, kým tridsaťjedenročný Rudolf Orosz dodnes v dobrom spomína na vojenské časy strávené pri Laborci. Práve tohto skúseného centra sme oslovili po piatkovom prehratom stretnutí s Topoľčanmi.

Kedy vás michalovskí funkcionári oslovili?

"Prvý kontakt som zaregistroval ešte pred týždňom, v pondelok, a už v stredu bolo moje hosťovanie do konca sezóny zaregistrované aj na matrike v Bratislave."

Prečo ste sa sem rozhodli prísť?

"Predovšetkým chcem pomôcť k prvoligovej záchrane michalovského hokeja. Bol som tu pred desiatimi rokmi na vojne, nuž mi nie je osud Dukly ľahostajný."

Čo vaše prvé vystúpenie pred domácim obecenstvom?

"Nebolo to celkom ono, lebo som dlhší čas nebol na ľade. V Bardejove sme trénovali iba dvakrát v týždni, ale som presvedčený, že postupom času sa mi podarí dostať do optimálnej formy. Verím, že pre michalovský kolektív budem prínosom."

Tréner Štefan Onofrej vás hneď na úvod zaradil do stredu prvej útočnej formácie medzi Baránka a Bušányho. Ako sa vám pozdávala vzájomná spolupráca?

"S Baránkom sa poznáme už z pôsobení v Bardejove a Prešove, takže nová bola iba spolupráca s Ľubom Bušánym. Je to dravý hráč, ktorý napomohol aj môjmu hernému prejavu."

Nie je to podľa vás menší paradox, že Dukla práve po tom, čo naposledy výrazne posilnila útočné rady, vyšla prvý raz v sezóne pred domácim publikom strelecky naprázdno?

"Je to pravda, brali nás sem ako strelcov. Dôležitejšie však podľa mňa budú barážové súboje, zvyšné prvoligové stretnutia berieme ako vhodnú prípravu na rozhodujúce zápasy sezóny. Až vtedy sa ukáže, či sme prínosom."

Prečo ste však dovolili Branislavovi Hippíkovi radovať sa z čistého štítu?

"Hlavne preto, že sme ho ani raz neprekonali. Braňo sa v poslednej dobe zlepšil, nejde skoro na ľad a aj dnes ukázal zopár výborných zákrokov. Myslím si však, že sme naňho málo strieľali."