diváci v Anglicku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, či v iných krajinách starého kontinentu. Niekde ich vidia aj teraz na ligových trávnikoch, v Nemecku, či severských krajinách im tlieskali v hale. A u nás? Okrem niekoľkých turnajov hneď po skončení jesene, v januári hráči tvrdo zarezávali v príprave na snehu. Naopak Nemci, ktorí skončili majstrovské boje až tesne pred sviatkami, len čo zaklopal na brány Nový rok, doslova sa vyrojili do hál, hoci už cez posledný januárový víkend pokračovala bundesliga ďalším kolom. Takmer to isté robili s týždňovým, či dvojtýždňovým oneskorením aj vlani, predvlani i predtým a futbal v krajine označovanej za jednu z veľmoci na tom neprerobil. Ak toto dianie porovnávame s naším registrujeme skôr opak, čo nepovažujeme za šťastný krok. Kedysi osvedčený spôsob prípravy je už dosť zastaraný a nie je dobré, ak sa hra pod strechou stála iba doménou mlade, bývalých aktívnych hráčov, či rekreantov. Vraví sa síce, že príprava je vecou každého trénera, ale ignorovať halu v januári alebo vo februári, keď vonku na terénoch ťažko cibriť techniku a súhru je skôr krokom späť, ako vpred. Zdá sa, že tu niekde najviac spia naši zväzoví experti, ktorí väčšiu pozornosť venujú kvalifikačným predpokladom trénerov, ako zavádzaniu novších poznatkov do každodennej práce. Jedno je isté, že prehnané papierovanie v kanceláriách futbal ešte nikde na svete nepozdvihlo.
Poďme však z kancelárskych miestnosti do sveta. V januári bola totiž Európa opäť hore nohami. V Portugalsku vládlo napätie, lebo UEFA žrebovala v komplexe Europarku pri Porte futbalové ME 2004. Hoci od konca mája a v júni budú na ázijskom kontinente majstrovstvá sveta, pre krajiny, ktoré sa na ne neprebojovali, začína sa nová etapa príprav a nádeji. Ako je známe, Slovensku určil žreb za súperov účastníkov tohtoročných MS Anglicko a Turecko, ktoré sa dostalo tak ďaleko na náš účet. Okrem toho Jurkemikových zverencov čaká Lichtenštajnsko a Macedónsko. Čo povedať o našej 7. kvalifikačnej skupine? Možno súhlasiť so slovami nového reprezentačného kormidelníka, že je kvalitná. Dodajme, že aj ťažká, lenže, ak sa pozrieme i na ostatných deväť skupín, niet ani jednej ľahkej. V prvých dvoch košoch sú veľmi silní súperi, a keďže je vopred jasné, že neobídu ani jednu skupinu, je jasné, že sú preč časy, keď sme mohli snívať o želateľných, či ľahších konkurentoch. Hoci žreb režírujú funkcionári aj administratívnymi ťahmi, robia to v záujme väčšej vyrovnanosti, čo je potrebné, a predovšetkým spravodlivejšie. Nakoniec, mužstvá nerozdeľujú do košov od buka do buka, ale na základe úspešnosti koeficientov, ktoré nikoho podľa jedného senzačného výsledku nepovýšia, ani nedegradujú. Veď keby sa všetko pripravovalo na základe rýdzej náhody, mohlo by sa za určitých okolností stáť aj to, že už v základnej skupine by si museli zmerať sily napríklad Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Holandsko. Pri ich súčasných kvalitách, by to už na začiatku znamenalo predčasné vyvrcholenie majstrovstiev, škrt cez rozpočet minimálne trom silákom a otvorenie dvierok menej kvalitným celkom, čo by bolo na škodu veci.
Vráťme sa však k našej skupine. Vari každý si všimol konštatovanie L. Jurkemika, že naši mohli z poslednej kvalifikácie spoznať silu Turkov, čo pred novými vzájomnými meraniami síl je cenný poznatok. O to cennejší, že sme sa mohli presvedčiť, že sú ťažkým, ale nie nezdolateľným súperom, proti ktorému však nemožno nič podceniť. Pod Adamcovou taktovkou naši v kvalifikácii MS ako Turkov, tak aj Švédov vopred podcenili, veď až do odvetných duelov s oboma súpermi slepo rozsievali postupovú náladu. Viac rečami, ako výkonmi si robili nepochopiteľnú gloriolu, po ktorej dostali údery na vytriezvenie. To by sa už v našom tíme nemalo opakovať, naopak je najvyšší čas využiť aj takéto skúsenosti. Tréner L. Jurkemik favorizuje na priamy postup Anglicko, čím dáva klobúk dole pred jeho umením, ale dodáva, že ani hrdý Albion nemá vopred postup vo vrecku. Zrejme si spomenul na kvalifikáciu o postup na ME´76, keď ČSSR prvý zápas v londýnskom Wembley prehrala 0:3, ale v bratislavskej odvete, na ktorú nastúpil aj on, po heroickom výkone zdolala tohto súpera 2:1 a postúpila do štvrťfinále, ktoré sa ešte v tom čase nehralo v dejisku šampionátu. Každý deň nie je síce nedeľa, ale ak zverenci prístupom k hre budú nasledovať svojho kormidelníka, môžu zamiešať karty viac, ako v minulosti. Kto si totiž dobre pamätá účinkovanie Slovenska v doterajších kvalifikáciách vie, že v každej zabralo najvyššie obrátky iba raz (v poslednej na tureckej pôde), čo je naozaj veľmi málo. Šancu totiž umocňuje umenie s prístupom, a na tom si chce L. Jurkemik zakladať a budovať mužstvo pri výbere hráčov z našej Mars superligy i zo zahraničných líg. Lenže už január mu robí prvé starosti. Veď čo z toho, že strelec Sz. Németh hrá v Anglicku za Middlesbrough, keď nestrieľa góly a dosť vysedáva na lavičke, nežiari ani Varga v Sunderlande, a kto vie ako to bude vyzerať, keď sa rozbehnú súťaže aj v iných krajinách. Tréner chce dávať šancu tým, čo sú ochotní prepotiť dresy, čo sú viac na ihrisku, ako na striedačke, dať zbohom minulých praktikám, aby lesklá pozlátka nikoho neoslepovala. Čaká ho teda s kolektívom dvojnásobne neľahká púť i neplánované prekážky. Nakoniec, z doterajších štyroch nik z tria Vengloš Jankech Adamec nezvládol ani jednu. Nie je to teda optimistické a radostné konštatovanie, avšak ani pri úspechoch bývalých čs. reprezentačných tímov nebolo vopred všetko ružové. Výbuch radosti prišiel vždy po tvrdej práci, niekedy aj po veľkej nedôvere, ktorú umlčali nadšené výkony a nie veľké slová, či zľahčovanie povinnosti. Podľa tohto receptu musíme pracovať aj v slovenskom futbale a maximálne podporovať trénera, predstaviteľa tvrdého, ale osvedčeného trendu, ktorý mu už priniesol víťazstva na ihrisku i lavičke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
