Martin Zajac. "Moja myseľ je zameraná na spôsob a filozofiu tohto bojového umenia," uviedol pre tlačovú agentúru Korzo. Svoje umenie, ktoré šíri ako samouk, prezentoval nedávno v priebehu troch hodín naostro, bez špeciálneho sústredenia.
Vlastné telo udržal Zajac na zemi v horizontálnej polohe, v ktorej sa cvičia kliky, tri minúty a dvadsať sekúnd. Zdanlivo neurobil nič zvláštne, pokiaľ by nemal dlane celý čas položené na hrotoch ostrých ako ihla. "Skúšal som to tretí krát v živote. Hroty sa mi vryli do dlaní, ale bolesť, ktorá by za normálnych okolností prišla som svojím sústredením odviedol mimo moje telo. Nemyslel som na ňu, nepripúšťal som si ju." Konštatoval Martin. Keď vstal, na jeho dlaniach sa neobjavila ani kvapka krvi, zostali len vpichy, v pokožke.
Druhou etapou, ktorú Martin absolvoval, bola chôdza po snehu, naboso a len v slipoch. Ani tri stupne pod nulou, vlhký vzduch, námraza či naobliekaní bežkári pohybujúci sa okolo ho neodradili. Martin sa vyzliekol a postavil sa na sneh. Po desiatich minútach chôdze sa z jeho pohybujúceho sa tela dalo zreteľne vycítiť teplo. Zajac vydržal chodiť bez obuvi po snehu presne pol hodiny. "Zo začiatku som pociťoval chlad na nohách, ale v druhej polovici sa mi už zdalo, že sú v teplúčku. Zima sa však začala hlásiť na chrbte, k tomu sa potom pridala triaška, tak som to radšej ukončil. Som rád, že všetko vyšlo podľa mojich predstáv. Ohlásim oba vydarené pokusy na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Šlo mi však hlavne o to, aby som dokázal niečo sám sebe. Takéto výkony podávajú ľudia po pätnásťročnom tréningu tvigongu. O to viac si svoje cením," pousmial sa Martin Zajac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
