nechce popustiť v otázkach poskytovania dotácií pre poľnohospodárov. Navrhuje ich postupne zvyšovať po dobu 10 rokov až do úrovne, akú dostávajú poľnohospodári v členských krajinách. A to sa v kandidátskych krajinách nepáči. V susednom Maďarsku dokonca opozícia vyčíta premiérovi, že nedosiahol, aby sa s touto krajinou viedli samostatné rozhovory o vstupe do EÚ.
U nás to síce až tak ďaleko nezašlo, ale takéto stanovisko Bruselu aj naši poľnohospodári vnímajú ako diskriminačné. "Ak sa toto uskutoční, tak bude veľmi sťažená konkurencieschopnosť nášho poľnohospodárstva a vôbec možnosť realizovať naše výrobky na spoločnom agrárnom trhu. Naša výroba na ňom môže byť nepredajná," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ŠPPK) v Prešove Ján Hanudeľ. Naši poľnohospodári sa teraz sústreďujú na koordináciu spoločného postupu s inými kandidátskymi krajinami, pretože ani jedna nesúhlasí s takýmto postojom Bruselu. Samozrejme, budú spolupracovať aj s našim ministerstvom pôdohospodárstva a s vyjednávačmi, ktoré majú kontakty v Bruseli. "Ale ten tlak musí byť zdola," poznamenal J. Hanudeľ.
Tento rok je volebným nielen u nás, ale aj v rozhodujúcich krajinách EÚ. Čo ak nepomôžu ani koordinované "tlaky" kandidátskych krajín? Aký by to malo dopad na poľnohospodárstvo napríklad prešovského regiónu? "Poľnohospodárske podniky, ktoré hospodária v znevýhodnených oblastiach, prakticky nemajú šancu prežiť. Možno by to pár podnikov dokázalo, ale aj tam by to bolo s veľkými problémami. Nazdávam sa, že je to určitý zámer. Možno špekulujem, ale zámer by mohol rátať s tým, že po čase sa uvoľní v rámci Európskej únie trh s pôdou. Keď sa dostaneme do pozície slabých druho až treťotriednych poľnohospodárov, tak nebude problém pre silnejších v rámci únie nás doslova vykúpiť. Myslím tým pôdu. Tu sú viaceré úskalia, ktoré nám môžu narobiť obrovské problémy s pohľadu existencie krajiny ako takej. Nevraviac už o postavení poľnohospodárstva, že budeme ako skanzen a nie poľnohospodári," vyjadril svoj názor J. Hanudeľ. Pri takomto modeli vstupu do EÚ hrozí znehodnotenie poľnohospodárstva viacerým kandidátskym krajinám. Najväčšie nebezpečenstvo však pri súčasnej štruktúre poľnohospodárstva hrozí Poľsku, kde je okolo päť miliónov drobných farmárov.
Poľnohospodári prešovského regiónu, tak ako neraz v minulosti, aj v tomto prípade sa chystajú byť iniciátormi príslušných krokov. Rozhodne sa o tom na najbližšom zasadnutí členov ŠPPK.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.