obchodno-kultúrneho centra. Ponuky z malých miest nedostáva často, no ak sa dohodne na podmienkach, pricestuje vraj kamkoľvek. Večernému vystúpeniu predchádzala akustická skúška, po ktorej sme opernému spevákovi položili niekoľko otázok.
Skúška mikrofónov a osvetlenia sa spočiatku niesla v napätej atmosfére, neskôr ste sršali vtipom. Ako je to počas vystúpenia pred publikom?
Je lepšie zažiť srandu počas skúšky ako priamo večer pri produkcii. Tam treba vtipy odložiť. Nie vždy človek spieva žartovné veci. Sú aj vážne operné kusy. Dôležité je, aby publiku a operným fanúšikom bolo cítiť z tváre, že sa usmievajú, tešia, to je pre mňa odmena a tá sranda možno príde potom.
Spievate vždy naplno, alebo si nechávate aj nejakú rezervu?
Vždy spievam s určitou rezervou. Na skúškach už nespievam zakaždým naplno. Treba si vedieť rozložiť sily. Keď deň vopred spievam tri hodiny naplno, nie je dobré zopakovať to aj pár hodín pred vystúpením. To nie je zdravé. Dávam si záležať na tom, aby som si šetril hlas.
Máte vlastný recept na ošetrovanie hlasiviek?
Predovšetkým si musím dobre oddýchnuť, nesmiem veľa rozprávať. Dodržiavam základné zásady speváka. Niekomu pomáha ovocný čaj s medom, niekto vypije surové vajce. Je to zaužívaná medicína, ale podľa mňa ju používa už len málokto. Prednosť má skôr teplé mlieko s medom a maslom. Ja som zaťažený na bylinkové čaje. Surové vajíčko som pil veľmi rád ako chlapec. A nie preto, aby som dobre spieval. Jednoducho mi to chutilo. Rozmiešané s medom a cukrom bolo surové vajíčko pre mňa zákuskom. Dnes potrebujem svoj pokoj. Prečítam si texty, vžijem sa do postáv. To je moja príprava.
Ako dieťa, hlasovo dobre disponované, ste zrejme neušli domácim vystúpeniam pred známymi...
Také niečo bolo na programe každý týždeň. Otec bol viac ako 20 rokov námestníkom obuvníckeho závodu v Partizánskom. Občas si doniesol návštevu, neraz aj zahraničných hostí. Bol som zo súrodencov prvý, ktorý začal spievať. Ako chlapec som chodil po rôznych súťažiach a mal som za sebou menšie úspechy. Otec sa chcel pochváliť a vždy ma podpichoval, aby som zaspieval. Raz zastali pred naším domom dve autá. Otec povedal mame, aby sa nehnevala, že vedie hostí. Vytiahol ma z postele. Rozospatý a v pyžame som musel zaspievať. V mladom veku neboli žiadne prekážky. Vtedy som zazíval a hneď som bol rozospievaný. Ako päťdesiatnik musím triezvo a starostlivo pristupovať ku každému vystúpeniu.
Čo počúvate, keď chcete relaxovať?
Nikdy nepočúvam opernú hudbu. Skôr renesančnú alebo klasickú hudbu, prípadne niečo z ezoteriky. Odpútam sa tak od každodenných problémov. Do opernej tvorby sa profesionálne aj emotívne vžívam, som zamestnaný aj mysľou a to nie je dobre. Keď chcem vypnúť, pustím si Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Pri tých zaspím za desať minút. Je to pre mňa nádherná uspávanka.
Nikdy vás nelákal iný štýl ako opera?
Na konzervatóriu som sa venoval klasickému spevu. V študentských kluboch som spieval aj swing a populárnu muziku. Vždy som k tomu inklinoval. Nebol som od začiatku operný spevák. Opera však zvíťazila nad ostatnými štýlmi. Je to najnáročnejšie a najkrajšie spievanie. Niečo ľahšie spievam len doma medzi najbližšími a priateľmi.
Máte obľúbencov medzi spevákmi?
Zo slovenských interpretov spieva výborne Marcel Palonder, veľmi sa mi páči Peter Lipa. Janu Kirschner čaká veľká budúcnosť, pokiaľ prekročí hranice Slovenska. Operná speváčka Ľubica Vargicová oslovila svojím hlasom svet, na mnohých veľkých javiskách sa zaskvel môj brat Miro. Mladý tenor Oto Klein je dôkazom, že na Slovensku vieme vychovať dobrých spevákov.
Spomínate si na nejaké pódiové faux pas?
Spieval som vo Viedni Traviatu. Partnerka v jednej scéne zomiera a ja jej mám naznačiť, že ju chytám do náručia. Režisér povedal, aby som ju nechal padnúť na zem. Natiahol som sa k nej, sklonil sa a ako som tak balansoval rozkročený, úzke frakové nohavice to nevydržali a praskli mi v rozkroku. Padla opona, ozval sa potlesk, ľudia si nás pýtali pred oponu. S tým defektom som nevedel chodiť. Len som cupital s rukami pred telom, akoby som mal nejaký úraz. Horšie však je, keď popletiem texty. Raz som si vymyslel vlastný text v taliančine. Kolegovia nechápali, ako sa mi podarilo v okamihu zaimprovizovať tak, že text mal dokonca zmysel. Som javiskový básnik. (smiech) Kedysi ma v Predanej neveste zachránila manželka. Ovláda moje texty, sedela blízko pódia, tak mi v poslednej chvíli našepkala. Inak by som sa od recitatívu nikdy neprepracoval k duetu.
Čomu sa venujete popri spevu?
Nie som zaťažený na koníčky, no ľudia vedia, že už 17 rokov poľujem. Inak rád zavadziam v kuchyni, rád robím pomocného kuchára či nákupcu potravín. Keď niečo ulovím, nepotrebuje mäsiara, mám kvalitné nože, všetko očistím, pripravím, dám do vrecúšok. K tomu napíšem, kedy som to ulovil, kedy uložil. Do prírody však chodím rád aj bez flinty, len tak na prechádzku.
Autor: Jana KUMIČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
