Košičanka Henrieta Hujdušová (na fotografiách), ktorá bude figurovať na čiare v ženskom hokejovom turnaji. Mimochodom, Slovensko je v tomto športe medzi arbitrami silné zastúpené. V zápoleniach mužov sa predstavia Vladimír Mihálik (ako hlavný) a Rudol Lauff , tiež z Košíc, ako čiarový. Slečna Hujdušová má však primát v tom, že bude ako prvou slovenskou strážkyňou pravidiel v hokejovom olympijskom turnaji nežného pohlavia! To je už nikto nevezme, vojde tak do análov a už teraz je na to aj patrične hrdá.

Našu zástupkyňu sme zastihli v chvate v pražskom zamestnaní, lebo pár dní pred odchodom za more (odlieta zajtra) si potrebovala veľa vecí vybaviť. Vymedzila nám síce na rozhovor iba tri minúty, ale pozvoľne sme tento čas natiahli. Nehnevala sa však a ochotne priblížila cestu na jej doterajší rozhodcovský Olymp. Na ZOH vyberali nominované dámy v rozhodcovskom úbore po seminári vo Füssene vlani v jeseni. V Amerike bude spolu desať čiarových rozhodkýň, domnieva sa, že v piatich dueloch by mohla byť aktérkou. "Zastúpenie krajín je pestré. Pocestujú tri Fínky, Švajčiarka, Nemka, Ruska, zvyšok tvoria Kanaďanky a Američanky." Na rozdiel od mužov dámy na korčuliach nehrajú tvrdo, to je zakázané, preto H. Hujdušová nemá vybrané také celky, ktorým by pískala radšej z hľadiska čistoty hry a fair play, ako to prezentovali jej mužskí kolegovia. "Šarvátky však bývajú aj medzi ženskou kategóriou, nervózne sú Japonky a Číňanky, také mám skúsenosti. Dievčatá z krajiny vychádzajúceho slnka sa však pod päť kruhov neprebojovali, takže o jednu starosť menej. Aziatky sú dosť agresívne, ale nefackujú sa, možno i preto, lebo nosia košíky na tvári."

Hoci má iba 27 rokov, dokázala toho dosť. Klobúk dolu! Ako bývalej hokejistke jej tento šport zostal blízky aj po tom, čo prestala naháňať puk. Dala sa presvedčiť, aby absolvovala rozhodcovský seminár a neľutuje. Na Slovensku pískala niektoré duely prvej ligy, v Čechách je nasadzovaná na merania síl druhej ligy. V hlavnom meste tejto krajiny býva a pracuje od februára minulého roku. Ako vyštudovaná stavebná inžinierka našla primeraný flek u tunajšieho mobilného operátora. "V Košiciach som nemala k dispozícii také uplatnenie, ako som si predstavovala."

Východniarka sa na medzinárodnej scéne objavila v roku 1998. Dosiaľ absolvovala kvalifikácie na majstrovstvá sveta i olympijské hry, svetový šampionát A aj B-kategórie. "Minulý aj predminulý rok sa mi pošťastilo dostať sa na majstrovstvá sveta v áčku. Pred štyrmi rokmi sa ženský hokej dostal prvý raz do programu olympiády, vtedy som začínala a nepomyslel som, že sa mi niekedy pošťastí byť pri tom." U nás je málo strážkyň pravidiel, údajne iba štyri, v Čechách je ich už oveľa viac. Na zahraničných podujatiach sa zväčša točí šesť-osem hlavných a desať čiarových strážkyň pravidiel. Veková hranica nie je stanovená. "Neláka ma prejsť do pozície hlavnej rozhodkyne, neviem, ako by to prijali hráči, diváci, tréneri. Možno medzi ženami by to mohlo byť skôr aktuálne, ale treba najprv nazbierať skúsenosti v krajine, kde rozhodujete a potom možno pomýšľať na vyššie ambície. Nie som si istá, či by to išlo tak jednoducho."

Na slovenskom ľade sa Henrieta objavuje už zriedkavejšie, nedávno bola na exhibícii Východ Západ. V roku 2000 bola naposledy delegovaná na zápase I. ligy. "Ešte nikdy som nemala žiadne problémy a kontroverzie. Predtým mi pomohol Juraj Okoličány tým, že má dával dokopy s najlepšími arbitrami, aby som sa od nich mohla čo najviac naučiť. Ak sa strhla nejaká mela, radšej som sa týmto situáciám, pochopiteľne, vyhýbala. Do tuhého to išlo hlavne v stretnutiach druholigových hráčov. Spomínam si na situáciu na gelnickom štadióne. Tam tiekla dokonca aj krv, ale zvládla som to." Slovenská rozhodkyňa si nerobí štatistiku, koľko stretnutí od roku 1995, keď vykročila na túto dráhu, zvládla. Určite je však dosť skúsená na to, aby ju niečo nepredvídané nezaskočilo. Určite má za sebou viac významnejších akcií než české rozhodkyne, ktoré pozná. Niektoré sú od nej aj staršie, dokonca i také, čo sa blížia k štyridsiatke. "Na Slovensku rozhodujem s kamarátmi, to je príjemné. Za riekou Moravou sú to iba kolegovia. Tak sa na to pozerám - profesionálne. V zahraničí sú to tiež kamarátky, je to tiež vítané, hoci tam je vždy väčší tlak." Je zaujímavé, že v Česku Henrieta nedostáva na starosť zápasy žien, ale iba mužov. "Nepotrebujem sa na hokejistkách učiť," zasmiala sa a dodala: "Pre hlavného rozhodcu sú niektoré odlišnosti medzi súťažami žien a mužov, u čiarového je to zakaždým rovnaké z hľadiska výkladu pravidiel. V sezóne mám obsadený skoro každý víkend, sú to aj dva-tri zápasy, na ktoré cestujem, som neustále v jednom kolotoči."

Keď sa žena ocitne medzi mužmi, môže to pôsobiť aj upokojujúco, ako katalyzátor napätia. "Z mojej strany je to určite výhoda." Pošteklili sme ju, či mala aj nápadníkov z radov hráčov či trénerov..."Ani nie, hoci o milé pohľady nie je núdza. Nič viac." Slovenská ženská rozhodcovská jednotka sa priznala, že sa jej stalo i to, že na jej verdikt boli negatívne reakcie, ale napriek tomu stála si za ním. "Nikdy som nemala pocit zahanbenia, červenania sa. Viem si však aj priznať chybu, ak ju urobím. Zastavenú činnosť som však ešte nemala. Nemám ani nočnú moru z toho, že by sa mi také čosi prihodilo."

Naša rozhodkyňa ešte dosiaľ nikdy nedostala takú poctu, aby viedla finálový zápas významného podujatia. Vlani na MS bola na čiare v stretnutí o 3. miesto Rusko Fínsko v Minneapolise (2:1)."To bola najvážnejšia previerka. Neviem, či na olympiáde sa mi ujde nejaký duel o medaily. Pokiaľ ide o duel o zlato, som dosť skeptická. Napriek tomu horím nedočkavosťou, aké to tam bude a som nesmierne šťastná, že v Salt Lake City budem priamou účastníčkou," dodala sympatická Henrieta Hujdušová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.