všemocných ministerstiev a ich povýšeneckých úradníkov, tí, ktorí si nestačia oči vyočiť z toho, ako si z nich úrady, súdy, daňové a najmä policajné orgány doslova robia dobrý deň, veria, že sa ich zastane aspoň ombudsman. Lenže chyba lávky! Toľko očakávaný verejný ochranca ľudských práv, ako znie jedna z medzinárodne uznávaných definícií ombudsmana, bude mať u nás pomerne obmedzené právomoci, a tak renomovaní právni odborníci poukazujú na to, že bude len bezmocným pešiakom. V podstate len akousi "formálnou náplasťou" na naše boľačky. Bližšie na tému ombudsmana hovoríme s prokurátorom JUDr. Ivanom Vankom z Okresnej prokuratúry Košice II, ktorý sa už viac rokov intenzívne venuje tejto problematike. Jeho osobný archív je plný výstrižkov z domácej i zahraničnej tlače o histórii inštitútu ombudsmana a jeho postavení vo svete, ako aj vlastných poznatkov.

Pán prokurátor, laická verejnosť i právni odborníci neraz stavajú ombudsmana i prokuratúru do ostrého protikladu...

- Nedávno prijatý zákon o verejnom ochrancovi práv rigorózne upravuje rozsah a spôsob, ktorým sa ombudsman ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo naopak nečinnosti orgánov verejnej správy, a to vtedy, ak ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť sú v rozpore s naším právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Hneď v úvodnej časti zákona je však jedno veľké obmedzenie: pôsobnosť ombusmana sa nevzťahuje na parlament, prezidenta, vládu, ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad, spravodajské služby, ale napríklad ani na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, na prokuratúru, súdy, s výnimkou štátnej správy súdov...

Oproti prokuratúre, ktorá u nás ešte vždy funguje podľa starého modelu a je nedotknuteľná a všemocná, je pôsobnosť ombudsmana oklieštená. Na druhej strane však zákon dáva čoraz väčšie právomoci prokuratúre.

- Podľa nového zákona o prokuratúre, platného od prvého mája lanského roka, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Ako však má konkrétny prokurátor chrániť záujmy povedzme fyzických osôb, ktorým je zo strany štátu nejakým spôsobom ubližované, keď on sám nemôže slobodne konať, lebo rozhodnutia, smernice a príkazy vyššieho prokurátora sú preňho záväzné a nayše, keď prioritne zastáva záujmy štátu?! V tejto súvislosti však nie je bez zaujímavosti, že niektorí opoziční politici pred

časom vyhlasovali, že nám na Slovensku ombudsmana vlastne ani netreba, veď máme dobre fungujúcu prokuratúru, ktorá bdie nad dodržiavaním zákonnosti.

Ibaže tá naša prokuratúra v podstate ešte vždy funguje podľa stalinského vzoru, akoby najväčší tyran všetkých čias Jozef Vissarionovič Stalin ešte stále žil a držal nad naším štátom ochrannú ruku...

- Je to vec vášho pohľadu, ja vám ho neberiem. Iná vec už je, že prokuratúra skutočne je u nás ešte vždy monokratická. Aj keď podľa posledného zákona sa tento princíp chcel vypustiť, prokuratúra je naďalej samostatnou hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Dá sa povedať, že sa de facto v tomto smere nič oproti minulosti nezmenilo... Aj keď niektorí prokurátori hovoria, že táto podriadenosť už nie je taká silná, ako bola donedávna. To je však teória.

A váš názor?

- Tieto princípy dokázateľne potierajú akúkoľvek samostatnú, tvorivú a profesionálnu aktivitu jednotlivých prokurátorov... Prokurátor, ak aj chce, nemôže svoje schopnosti, vedomosti a svoju tvorivosť využiť pri vybavovaní konkrétnych vecí a podnetov od občanov, keďže stanovisko a usmernenie jeho nadriadených je preňho záväzné. Je tu len jedna výnimka, keď prokurátor môže odoprieť splniť pokyn svojich nadriadených, ak je to v rozpore s právnym predpisom alebo s jeho právnym názorom.

Aj tak si však myslím, že je potrebný nezávislý ombudsman, ktorý nepodlieha nijakému nadriadenému.

- Prokurátor môže vstúpiť do konania na súde, ombudsman však takúto právomoc nemá, aj keby zistil, že sudca má prieťahy v konaní... A ešte niečo. Ja osobne si myslím, že prokurátor by nemal v sporných a nejasných veciach meritórne rozhodovať, napríklad zastaviť trestné stíhanie na základe výsledkov vyšetrovania. Mal by vždy kauzu postúpiť súdu a ten nech rozhodne, veď podľa zákona o vine či nevine rozhodujú súdy a nie prokurátor alebo vyšetrovateľ.

Vráťme sa však k toľko očakávanému inštitútu ombudsmana.

- Náš zákon o verejnom ochrancovi práv má viaceré nedostatky. Za najzávažnejší ja osobne považujem ten, že ombudsman, napriek tomu, že je ústavným činiteľom, nemá právo konať pred ústavným súdom, ako je to napríklad v Poľskej republike. Uvedomujeme si my všetci absurdnosť toho všetkého?! Verejný ochranca práv, ktorý sa má zastávať tých, ktorým sa zo strany štátu deje krivda, nemôže vystupovať pred ústavným súdom, nemôže na ústavný súd podať podnet! Veď je to nonsens!!!

Azda aj preto sa hovorí, že ombudsman bude u nás len takou formálnou náplasťou na boľačky... Určite to nebude dlhoočakávaný spasiteľ, v ktorého mnohí veria.

- Nie, určite nebude...

Aj vy si, pán prokurátor, myslíte, že bežní ľudia, mám tu na mysli tých, ktorí zákony a ďalšie právne predpisy pravidelne neštudujú, ba možno Zbierku zákonov v živote ani nemali v ruke a ktorým to ešte nedošlo, budú zasa raz hlboko sklamaní?

- Myslím si, že zrejme budú... A ešte čosi. V súvislosti s tým, ako to celé prebiehalo diskusie laickej i odbornej verejnosti o potrebe zriadiť inštitút ombudsmana, rozprava poslancov v národnej rade, prijatie zákona a jeho uvádzanie do praxe, teda v súvislosti s celým tým procesom, prebieha iný proces. Sú evidentné snahy zo strany generálnej prokuratúry ešte viac posilniť právomoci prokuratúry najmä v netrestnej oblasti (tzv. všeobecný dozor nad dodržiavaním zákonnosti), zvýšenie právomocí v občianskom súdnom konaní, v oblasti konkurzov a vyrovnaní atď. A navyše, ráta sa s rozšírením počtu prokurátorov v tejto oblasti! Je tu zjavná časová súvislosť.

Je to zámer alebo náhoda?

- Súdny čitateľ nech si záver urobí sám. Ale aj tak si myslím, že vzťahy ombudsmana a prokuratúry budú musieť byť na báze spolupráce, ale nie tak ako to prednedávnom povedal minister spravodlivosti, že ombudsman bude len poštárom medzi štátom a občanom...

V súčasnosti je navrhnutých už päť kandidátov na post ombudsmana, zrejme ešte pribudnú ďalší a očakáva sa, že v druhej polovici februára parlament jedného z nich zvolí.

- Ja si myslím, že ani jeden z doterajších navrhovaných kandidátov nie je vhodný typ na ombudsmana a podľa mňa nespĺňa požadované kritériá... Mal by to byť renomovaný právny odborník a nadovšetko skutočná osobnosť. Taká, akou je napríklad český ombudsman Otakar Motejl.

Ale predsa len jeden z navrhovaných skôr či neskôr uspeje, získa potrebný počet hlasov a ujme sa svojho úradu. Ozaj, akú mu dávate životnosť? Čochvíľa tu budú voľby...

- Ombudsman bude volený na päť rokov, mal by teda jedno funkčné obdobie vydržať. Ak by však vládna garnitúra, ktorá vzíde z volieb, nedajbože zmenila zákon a ombudsmana odvolala, aby tam dala "svojho" človeka, nuž potom - zbohom, demokracia...!

A celkom na záver ešte jedna uštipačná otázka. Svojím postavením i právomocami, aj keď obmedzenými, bude obmudsman pre prokuratúru istou konkurenciou. Ako to vnímajú vaši kolegovia a vôbec právnici?

- Obávam sa, že väčšina mojich kolegov si zákon o obmudsmanovi ani neprečítala. Asi ich to nezaujíma...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.