spoločností. Stačí si len vybrať… Hlavný protagonista príbehu, ktorý mal dohru v súdnej sieni, sa v auguste 1998 ocitol vo finančnej tiesni. Súrne potreboval 3-tisíc korún, a tak využil lákavú ponuku spišskej firmy KBK Invest. Nešlo o veľkú sumu, no napriek tomu čoskoro zistil, že ju nebude môcť splatiť tak, ako sa zaviazal. Za pôžičku ručil televízorom a chladničkou, od ktorých nechal v záložni záručné listy…
Z obavy, že by kvôli nesplatenému dlhu mohol o nich prísť, sa bol v záložni viackrát ospravedlniť a požiadať o predĺženie termínu splatnosti. Dlh nevyrovnal ani po obdržaní platobného rozkazu, teda po tom, čo sa majiteľ záložne rozhodol riešiť problém cestou súdu. Ten v januári 1999 právoplatne rozhodol, a to tak, že zaviazal Jána P. zaplatiť 3 000 korún s jednopercentným úrokom za každý omeškaný deň.
"Uvedenú pohľadávku som od Jána P. nemohol vymôcť. Raz som sa stretol s Jozefom Š. a spomenul som mu, aký mám problém. Povedal som mu, aby vyhľadal Jána P. a opýtal sa ho, čo je s peniazmi… Nepoveril som ho však prevzatím peňazí. Neskôr ma informoval, že sa s Jánom P. dohodli. Potešilo ma, že uspel, a požiadal som ho, aby navštívil aj mojich ďalších dlžníkov. Povedal som mu, aby to riešil slušnou formou… Za tieto služby som mu neplatil, dal som mu len peniaze na benzín," vypovedal pred samosudcom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi majiteľ záložne.
Hovorí Ján P.: "Ja som svoj dlh uznal, nikdy som nepovedal, že ho nezaplatím. Neurobil som to len preto, že som nemal peniaze. Keď za mnou začali chodiť Jozef Š. a Bohdan K., dostal som strach. Prvý raz prišli za mnou domov, rozprávali sme sa len pri vchodových dverách. Žiadali odo mňa vrátenie peňazí, ktoré som si požičal zo záložne. Zdôrazňovali pritom, že mám zohnať čo najväčšiu sumu, lebo inak mi dolámu ruky aj nohy..." Z výpovede tohto svedka ďalej vyplynulo, že uvedená dvojica ho vyhľadala doma viackrát a že sa mu zakaždým vyhrážala. Skutočný strach však dostal až po Veľkonočnom pondelku, presnejšie po stretnutí s nimi, ku ktorému došlo v harichovskej krčme. Tam mu Bohdan so zovretou päsťou naznačil, čo ho čaká, ak nezaplatí...
"Odvtedy som sa bál a radšej som prespával na stavbe. Nejaký čas bol pokoj, kým jedného dňa nezastal pred naším domom favorit, z ktorého vybehol Bohdan a hodil kameň do okna... Neskôr za mnou začali chodiť aj na stavbu, kde som pracoval, dosť často som sa pred nimi skrýval. Ak sme sa stretli, rozprával som sa len s Jozefom Š. V deň výplaty, bolo to 15. mája 2000, išli tí dvaja rovno za vedúcim. Chcel som mať už pokoj, a tak som mu dal súhlas, aby odovzdal Jozefovi Š. 6 000 korún," vypovedal Ján P.
Dodal, že zaplatením dlhu aj s úrokmi sa to pre neho neskončilo, lebo tí dvaja mu nedali pokoj ani potom. Problémy s nimi skončili, až keď zasiahla polícia, no ako zdôraznil, nestalo sa to na jeho popud.
"Na stavenisko chodili za Jánom nejakí muži a vždy na zelenom favorite. Povedal, že od neho vymáhajú peniaze, že z nich má strach, a preto radšej nechodí spať domov. Bolo na ňom aj vidno, že sa bojí... Porozprával som sa o tom so susedom, ktorý je policajt," ozrejmil Jánov spolupracovník záhadu, ako sa o nezákonnom vymáhaní dlhu dozvedeli policajti. "Bolo to niekedy v máji, keď som si všimol, že Ján sa začal akosi čudne správať. Od kolegov som sa dozvedel, že prespáva na stavbe v maringotke, lebo si v minulosti požičal peniaze, ktoré nevrátil. Chodili za ním dvaja muži okolo tridsiatky, pred ktorými sa skrýval. Hovoril mi, že mu raz rozbili aj okno na dome..." vypovedal František B.
Na základe vykonaného dokazovania súd neuveril obrane Jozefa Š. a Bohdana K., ktorí tvrdili, že vrátenie cudzieho dlhu žiadali slušnou formou. Že to bolo inak, vyplynulo z výpovede Jána P. a celého radu svedeckých výpovedí. O tom, aké praktiky tí dvaja používali, svedčia aj výpovede ďalších dlžníkov, od ktorých vymáhali peniaze, čo im požičal majiteľ záložne. "Chodili za mnou dvaja, jeden silnejší, druhý chudší. Pri druhej návšteve sa ten silnejší vyjadril, že doba je zlá, takže sa všeličo môže prihodiť, napríklad mi môže vyhorieť byt..." uviedol Ján B. a v podobnom duchu vypovedal aj Róbert R.
Dvadsaťsedemročného Jozefa Š. a o dva roky mladšieho Bohdana K. uznal samosudca vinnými z trestného činu hrubého nátlaku, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve. Štyrikrát trestanému Jozefovi, ktorému plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za krádež, naparil 13 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Doposiaľ netrestanému Bohdanovi podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Verdikt spečatil Krajský súd v Košiciach, ktorý dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú neodôvodnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
