nedeľu. Nikoho neprosila o jedlo či pomoc, zomrela na podchladenie. V DSS vládne smútok.
"Máme obyvateľov rôznych postihnutí a s útekmi sa stretávame často. No kým v názve máme slovko domov, nie sme väzením," hovorí smutne, no rozhodne riaditeľ DSS PhDr. Igor Rusnák. Na starosti majú stodesať obyvateľov. Všetci, ktorým to zdravie dovolí, sa po areáli voľne pohybujú, v posteliach ležia naozaj len najťažšie prípady. Niektorí dokonca chodievajú sami i na prechádzky do mesta.
"Je tu určitý stupeň rizika, no naši obyvatelia nie sú väzni. Sú to ľudia a my sme tu pre nich, nie naopak," vysvetľuje. Utekajú kvôli obrovskej túžbe za domovom. Babička bola v Spišskom Podhradí dlhé roky. Ťažko niesla smrť svojho osemmesačného dieťatka spred mnohých rokov. Nešlo o jej prvý útek a hoci stále pretrvávali spomienky na minulosť, bola neškodná. Najbližšia rodina nestojí o vyvodenie následkov.
I. Rusnák rieši dilemu, pretože zvýšené bezpečnostné opatrenia narušia prirodzenosť a bezprostrednosť práv i života obyvateľov. "Tí ľudia sú tu, pretože potrebujú naše služby. Nemáme právo čokoľvek im upierať. Kým ešte v domove "vládli" zámky, útekov bolo viac. Za posledný rok došlo len k dvom alebo trom. Naozaj ma veľmi mrzí čo sa stalo, no život ide ďalej a ja musím myslieť aj na ostatných obyvateľov nášho domova," vzdychne si ťažko jeho riaditeľ.
Autor: čak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
