výkony Jarome Iginlu z Calgary, ktorý nečakane vedie tabuľku najproduktívnejších hráčov súťaže, alebo zmŕtvychvstanie outsidera New York Islanders.

Fanúšikov pästných súbojov - tie k dianiu v NHL neodmysliteľne patria - však potešil najmä stúpajúci počet bitiek, ktoré mali v ostatných ročníkoch skôr klesajúci trend. Naviac sa zdá, že niektorí hráči, ba i niektoré tímy, sa v prebiehajúcej sezóne snažia stoj čo stoj zlomiť v lige nejaký bitkársky rekord.

V uplynulom ročníku to verejne vyhlasoval napr. Reed Low zo St. Louis, ktorý mal veľký zálusk na rekordných 39 pästných vložiek "pantera" Paula Lausa zo sezóny 1996/97. Low sa rozbehol vskutku obdivuhodne, rukavice odhadzoval skoro v každom zápase, no pribrzdilo ho zranenie a tak mu na dosiahnutie Lausa chýbalo po skončení základnej časti ešte 16 bitiek. V ročníku 2001/02 si prekonanie tohto míľnika zrejme vytýčil za cieľ Kevin Sawyer (Anaheim), ktorý na seba od prvých chvíľ prebral úlohu tímového "fightera" č.1 a konkurenčnú ťažkú váhu Jima Cumminsa odpravil na farmu. Sawyer sa mastil s hocikým, rešpekt necítil ani pred vyhlásenými bitkárskymi kráľmi, dalo by sa povedať, že ich na ľade priam vyhľadával. V súčasnosti už pokoril hranicu 20 bitiek a keď v nasadenom tempe nepoľaví, bude možno v apríli Paul Laus odsunutý na druhú priečku. Okrem tradičných "féroviek" jeden na jedného sa priaznivci pästných súbojov mohli dosýta nabažiť i hromadnými šarvátkami.

Jednu z prvých predviedli letci a panteri divákom 14. októbra 2001 a hneď z toho vzišlo niekoľko klubových rekordov. V prvých dvoch tretinách to bolo z oboch strán len také "oťukávanie" a rozhodcovia vyššie tresty udeľovať nemuseli. Obraz hry sa rapídne zmenil už v prvej minúte tretej časti, keď si začali vybavovať účty ťažké váhy Peter Worrell a Todd Fedoruk. Za dve minúty boli v sebe Paul Laus s Ruslanom Fedotenkom a to už atmosféra začínala patrične hustnúť. A keď sa na ľade opäť stretli Fedoruk s Worrellom, došla rozhodcom trpezlivosť a začali horúce hlavy posielať pod sprchy. Suma sumárum nazbierali obe družstvá až 214 trestných minút, z toho 196 v tretej časti. Na ďalší poriadny "masaker" si museli fanúšikovia počkať skoro dva mesiace, až do ôsmeho decembra, kedy proti sebe nastúpili plamene z Calgary a mocní káčeri z Anaheimu. Skutočné jatky vypukli v šestnástej minúte záverečnej časti, keď domáci Craig Berube napadol gólmana hostí Jeana-Sebastiena Giguera, za čo bol okamžite poslaný na lavicu hanby. To však hosťom nestačilo a Kevin Sawyer si surovým kroščekom vylial zlosť na brankárovi plameňov Mike Vernonovi.

Potom sa na ľade strhlo hotové peklo a mlátil sa skoro každý s každým. Rukavice odhodil i náš Ronald Petrovický, ktorý sa pustil do Dana Bylsmu. Účty si prišiel vybavovať i Giguere, no zato, že napadol Scotta Nichola, bol vylúčený do konca stretnutia a prišiel o zaslúžený "shotout" (Mighty Ducks totiž zápas dotiahli do víťazného konca v pomere 4 : 0). "Neuveriteľné, niečo také som videl v juniorských súťažiach, ale v NHL ešte nikdy", vyjadril sa po stretnutí, v ktorom rozhodcovia rozdali v tretej tretine 291 trestných minút, tréner Mighty Ducks Bryan Murray. Rekord NHL je však predsa len o čosi vyšší a postarali sa oň hráči Philadelphie a Los Angeles 11. marca 1979. Flyers v tých časoch prezývali "Broad Street Bullies" (bitkári z hlavnej ulice), pretože mali v kádri tvrdých chlapov Bobbyho Clarka, Dona Saleskiho, Paula Holmgrena či Davea "Hammer" Schultza. Muž, ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi dokázal povesť o nepremožiteľnosti tohto klubu bitkárov rozdrviť na prach, bol Randy Holt, drsný obranca Kings. V niekoľkominútovej bitke totiž porazil "obra" Holmgrena a následne rozpútal na ľade takú melu, že sa rozhodcovia z pudu sebazáchrany ani nesnažili hráčov oddeliť. Len za prvú tretinu zinkasovali obe mužstvá 372 trestných minút, sám Randy Holt ich vyfasoval 67 (rekord NHL).

Vráťme sa však opäť do súčasnosti, lepšie povedané do nedávnej minulosti, keď sa o prekonanie spomínaného rekordu pokúsili 20. decembra 2001 hráči Ottawy a Los Angeles. "Divadlo" zahájil na začiatku druhej tretiny domáci borec Andre Roy, ktorý si vyhliadol Kellyho Buchbergera a uštedril mu niekoľko pravačiek. Vzápätí sa do seba pustili Jason Allison so Shanem Hnidym a diváci už začínali tušiť, že to nebola posledná pästná vložka v stretnutí. O niekoľko minút už boli v sebe hráči oboch tímov a ručne si to medzi sebou vydiskutovávali i gólmani, Ottawčan Jani Hurme a hosťujúci Felix Potvin. Že strážca svätyne Kings nie je žiadna trasorítka (Potvin si svojho času "skočil" i do nekorunovaného bitkárskeho kráľa spomedzi brankárov Rona Hextalla), pocítil Hurme už po niekoľkých úderoch. Desaťzápasový dištanc si navyše vyslúžil Adam Mair z Los Angeles, ktorý opustil striedačku a napadol Chrisa Neila. Ani nie o mesiac sa gólmani mastili opäť, tentoraz v súboji Bostonu s Ottawou. Domáci Byron Dafoe sa pustil na pomoc Billovi Guerinovi, ktorého spracovával hosťujúci brankár Patrick Lalime. Ottawský gólman útok nečakal a než sa stačil spamätať, už mu po tvári stekal pramienok krvi. "Nie je to každodenná udalosť, aby sa do seba pustili brankári, ale bolo to celkom zábavné. Padlo mi vhod, že ma vylúčili do konca zápasu, bol som totiž poriadne unavený", rekapituloval udalosti tretej tretiny gólman Bruins Byron Dafoe.

Ďalšie zápasy bohaté na pästné vložky videli diváci na Floride v súboji s Atlantou, či publikum v žraločej nádrži, kde sa opäť predviedli floridskí panteri. Olympijská prestávka horúce hlavy snáď trochu schladí, no vyzerá to tak, že ešte nie je všetkým dňom koniec...