workshop a prvé stretnutie s textom svetoznámeho britského súčasného dramatika Patrica Marbera Bližšie od teba (Closer). V máji ho tento mladý divadelník holandského pôvodu realizuje na javisku štúdia v rámci projektu činoherného šéfa Romana Poláka. Ide o uvedenie piatich hier súčasnej západnej dramatiky. Na premiére sa bude podieľať v spolupráci so Štátnym divadlom Košice aj Britská rada a občianske združenie Metamorfózy.
Jan - Willem van den Bosch vyštudoval okrem réžie nemecký jazyk. Režíroval nemecké hry, robil asistenta režisérom ako napríklad Carlos Medina, či Kathryn Hunterová. A prekladal hry pre spoločnosť Shared Expereience. V spolupráci so známym dramatikom Lee Hallom, nominovaným na Oscara za Billyho Eliota, prekladal Brechtovu matku Guráž. Spolupracuje s divadlami: Royal National Theatre, Harold Pinter Studio, Site Specific a ďalšími. Režíroval však napríklad aj v nemeckom Berliner Ensemble.
Po prvej skúške sa ochotne s nami podelil o prvé dojmy.
Aký máte pocit z prvého stretnutia s tunajšími hercami?
Najprv som sa obával, ako budem režírovať v neznámom jazyku. Také čosi som ešte nerobil. Nazdával som sa ,že jazyková bariéra sa odzrkadlí pri práci s textom. Nevedel som či dokážem hercom tlmočiť pocity - emócie. Ale nič také sa nestalo. Keď mi herci na javisku potom kúsok textu predviedli, uistil som sa, že pocitové a medziľudské vzťahy sa dajú pochopiť aj bez jazyka. Myslím si, že tu máte dobrých hercov. Je to pre mňa výzva do ďalšej práce. Teším sa na realizáciu.
Ako sa žije hercom v Anglicku ? Tí naši sa majú čo oháňať aby sa uživili.
Nedá sa to povedať všeobecne. Robil som napríklad projekt v diavdle Young Vic so štyrmi renomovanými mladými hercami. Pracovali sme podobne ako tuná systémom workshopov a zaplatili im iba cestovné náklady. Niekedy ide vskutku o prestíž, alebo skôr o šancu niečo ukázať. V Anglicku existujú herecké odbory, ktoré hercom vydobyli minimálnu mzdu 250 libier týždenne. To však nie je veľa. Pre porovnanie uvediem, že dom v Londýne stojí 150 tisíc libier. A oni zarobia 12 tisíc ročne, tak si to skúste vyrátať. Navyše u nás herci majú zmluvy iba na jednotlivé projekty. Ale na druhej strane zas, jedna dobrá relácia v televízii stačí na to aby im zvýšila príjem 5-6 krát.
A potom je tu zas West End, čo je obdoba amerického Brodway, štvrť hviezdnych divadiel, kde väčšinou dávajú iba operetu a muzikál. Tu si herci môžu zarobiť týždenne aj 1 000 libier a viacej. Takže sa ťažko dá rozprávať o priemernej mzde v anglických divadlách. Ani to nie je výnimkou, keď si herci musia privyrábať v baroch ako čašníci.
Aký repertoár prevláda momentálne na londýnskych scénach?
Predovšetkým súčasné veci. Hrá sa množstvo nových hier najmä na menších scénach. Je kopa nových autorov, ktorí sa chcú etablovať. Podporuje to aspoň novú dramatiku.
Repertoár našich divadiel, aby sa uživili, ponúka komerciu. práve preto si náročný repertoér čoraz ťažšie nachádza miesto na scénych našich divadiel.
Je to podobné aj u nás. Nazdávam sa, že je to aj v tom, že väčšina ľudí vidí divadlo ako niečo príliš drahé s malou rentabilitou. A keď sa naskytne možnosť urobiť veľkovýpravný muzikál, rozhodnú sa radšej preň. V Londýne si divadlá pri uvádzaní náročnejších titulov pomáhajú prizývaním hviezd do titulných úloh. V poslednom čase prevláda boom medzinárodných filmových hviezd, hlavne amerických, ktoré si vylepšujú image na javiskách malých divadiel. Na londýnskych scénach môžete preto vidieť, Juliet Binoche, Niocole Kidmanovú, Jerry Hallovú, Joan Collinsová, alebo Kathleen Turnerovú. Robia to za menej peňazí a možno aj preto, že si chcú odskúšať iné polohy.
Ktoré témy vás ako režiséra momentálne priťahujú?
Pred tým som sa zaoberal rozpormi medzi individulalitou a spoločnosťou. Teraz som sa zameral skôr na osobné vnútorné konflikty jedinca.
Keby ste mali definovať o čom hovorí hra Patrica Marbera, ktorú pripravíte v Košiciach?
To je na dlhé rozprávanie.
Dobre, tak zopár vetami...
Nihilizmus. Myslím si, že je to trefné slovo. Veľmi blízko jadru veci. Hra zobrazuje svet, v ktorom žijeme.
Je odmietanie všetkého zaužívaného, problémom rezonujúcim v západnej spoločnosti?
Áno. Ale snažíme sa poňať nihilizmus ako veľkú oslavu. Vychádza to z postmoderného pocitu, že všetko nakoniec pominie. Takže sa radšej chceme radovať zo života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.