škandálu diskusia o "Zákone o Maďaroch v susedných krajinách", reprízovalo sa podobné predstavenie aj v parlamente bratislavskom. Raz darmo: Hlúpy zákon, hlúpi politici, hlúpe dôsledky. A hlúpi voliči, ktorí si toto raz za štyri roky predplácajú.
V Budapešti sa stalo toľko, že predstaviteľov opozície, ktorí tvrdo kritizovali vládu za realizáciu tohto zákona (dohoda s Rumunskom), označil premiér Orbán za "VLASTIZRADCOV". Teda údajne - niektorí to počuli, iní nie. Záver je ten, že socialisti (MSZP) sa rozhodli až do volieb bojkotovať zasadania parlamentu.
Klasik hovorí, že ak sa história opakuje, tak iba ako fraška. Otázka je, čo vznikne, ak saopakuje fraška... Odpoveďou sú možno výjavy, ktoré sa odohrávali od utorka do štvrtka v NR SR. Rozprava k vyhláseniu NR SR o "maďarskom zákone" bola jednou z najtemnejších, aké tento parlament pamätá. K videniu bola poslanecká anarchia, bezprecedentné vypudenie Bugára z postu predsedajúceho, nacionálne štvanie prekračujúce všetky medze a vôbec nevýslovná tuposť. Väčšina rečníkov nemala ani poňatia o zákone, ktorý sa tak náruživo preberal. Záver: Zbytočné a duté Vyhlásenie NR SR, zhoršujúce východiská pre medzištátnu dohodu. Je pre Slovensko zahanbujúce, že víťaznú podporu získalo presne podľa etnickej šablóny - za boli všetci (dobrí) Slováci, proti SMK.
Je iste nekorektné tvrdenie SMK, že NR SR sa nemá čo zaoberať zákonmi cudzieho štátu. V danej situácii sa dôvod našiel. Tzv. Benátska komisia, ktorou sa dnes síce každý oháňa, ale jej porovnávaciu štúdiu si vyžiadali Rumuni, totiž povedala (aj) toto: Jednostranné opatrenia materských krajín v prospech príbuzenských menšín sú možné v oblasti kultúry a vzdelávania, musia im však predchádzať dvojstranné konzultácie. Toto Budapešť ignorovala, hoci zo zásady dobrých susedských vzťahov resp. dodržiavania zmlúv (medzištátna medzi SR a MR z roku 1995) Maďari mali takú povinnosť. Na toto upozornila BK a minimálne po jej výroku mala Budapešť otvoriť dialóg, keďže to dostala čierne na bielom.
Maďarská diplomacia teda jednoznačne pochybila v procedúre. K rokovaciemu stolu ju dokopal až tvrdý tlak Bukurešti, čo viedlo k vianočnému memorandu Orbán-Nastase. A scenár sa opakuje teraz so Slovenskom, pretože my sme až tak nekopali, nech už Dzurinda a Kukan rozprávajú čokoľvek. (Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Ukrajina nemajú so zákonom problém, vzali ho na vedomie).
Opodstatnenou námietkou je teda liknavosť až istá arogancia Budapešti. Všetko ďalšie, čo bolo počuť v NR SR a čo sa na Slovensku rozlieha, je iba falošné vlastenčenie, občas strihnuté šovinizmom. Uvažujme: Komu a čím sa ublíži, ak rodičia s dvoma deťmi, ak ich dajú do maďarskej školy, dostanú z budapeštianskeho rozpočtu zopár tisíc smiešnych forintov?! Komu a ako škodí nešťastné Združenie za spoločné ciele (ZZSC), ktoré zhromažďuje prihlášky záujemcov o "madarský preukaz"? A to je všetko - viac konkrétnych výhrad zo slovenskej strany dodnes neodznelo. Môžeme si o preferenčnom režime pre menšiny myslieť, čo chceme, ale keby sa tieto veci predkonzultovali a dohodli, sú absolútne legitímne (hoci možno nie sympatické).
Všetky reči o "exteritorialite" či "porušovaní suverenity" sú nezmyselné a zbytočne štvavé proste preto, lebo zvýhodnenia krajanského zákona nie sú žiadnym diabolským (protislovenským) vynálezom, ale prípustné pod podmienkou, že sa stanú predmetom DOHODY. To je pointa. Problém nie je v zákone, hoci je neštandardný, ale v doterajšej nedohode.
Aj preto je na pohľad smiešnym omylom to jadro vyhlásenia, kde sa konštatuje, že NR SR "s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území SR nesúhlasí". Maďari už totiž vyslovili SÚHLAS s návrhom dohody z 23. januára (Chlebo-Németh), kde je doslova uvedené, že "zákon nemá (...) exteritoriálne účinky a nijako sa nevzťahuje na územie/jurisdikciu iného štátu". Ale pozor. Existuje, bohužiaľ, obava, že nejde o púhe nedopatrenie parlamentu. Súhlasom s tým, že niet "exteritoriality", Maďari hovoria toľko, že vykonávateľom zákona budú výlučne orgány maďarskej verejnej moci. Naši poslanci (resp. ich časť) pod tou istou formuláciou ale pravdepodobne myslia na to, že činnosť úradovní ZZSC na území SR nechcú trpieť. Ak je to tak, Jaroslav Chlebo sa dostáva do prekérnej pozície. Vo výklade pojmu exteritoriality totiž medzi slovenskou a maďarskou diplomaciou niet rozdielu. Teda doposiaľ nebolo - nie je jasné, či sa neobjaví teraz, po vyhlásení NR SR. Nič horšie by sa v kauze už stať nemohlo.
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
