košeli, či Ak sa mačka ohrieva vo februári na slnci, v marci pôjde zase za pec.
Storočná predpoveď počasia hovorí, že na začiatku mesiaca má byť sneženie a snehové fujavice. Tie sa pretiahnu až do polovice mesiaca, v polovici februára možno rátať s odmäkom a potom príde opäť zima. Uvádza sa ale aj to, že zo 100 februárov má 50 miernu zimu, ale potom býva chladnejší marec. Zrejme toto bude aj prípad februára 2002, nakoľko meteorológovia predpovedajú po rekordných teplotách posledných dní zimné počasie, ktoré vraj potrvá až do konca marca.
Podľa storočného proroka ak sú v tomto mesiaci silné nočné vetry, býva vraj v tom roku veľa ovocia a opačne, ak je málo takých nocí, zima prichádza v máji, a tá už ničomu veľmi neosoží. Vraví sa aj to, že koľko dní spieva škovránok pred Hromnicami, toľko bude po Hromniciach nemý. Povera zasa tvrdí, že sliepka sa nemá nasadiť 14. februára, lebo sa vyliahnu slepé kurence.
Po stáročia zaznamenávali vrtochy februárového počasia. Začiatkom februára 1521 bolo veľmi teplo a rozkvitli fialky. Takú teplotu ľudia predtým nepamätali. Zato o 33 rokov neskôr - v roku 1554 - prišli mrazy práve na Hromnice. V tom roku pomrzli vinohrady, mandľovníky, broskyne a marhule. Ľudia si 10. februára 1396 už mysleli, že nastal koniec sveta. Po obrovských búrkach nastali kruté mrazy, až dobytok v maštali zamŕzal. Naopak, veľmi teplý február zaznamenali v roku 1520. V máji potom prišli mrazy a narobili veľa škôd. V Európe vypukol hlad a mor. Veľké povodne postihli krajinu 25. februára 1581. V Prahe sa zrútilo do Vltavy niekoľko domov a vyše 150 ľudí zahynulo. Obrovské povodne boli koncom februára aj v roku 1784.
Autor: mku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
