usilovali získať finančné prostriedky, pre úradníkov "slabších" v slovenčine zriadili jazykové kurzy, na trati Štrba - Štrbské Pleso obnovili prechodne pre silnú víchricu prerušenú dopravu.
Košickí mestskí funkcionári a ich manželky sa angažovali v dobročinných spolkoch a na ich podujatiach. Košické dámy organizovali finančné zbierky na ošatenie a stravovanie pre nemajetných občanov a osobitne pre kojencov vyberali milodary, ktoré rozdeľovali počas Týždňa nemluvniatok. Jeho súčasťou bola aj súťaž o najkrajšie dieťa v kojeneckom veku. Na čele organizačného výboru bola manželka župného radcu Romana Bullová. Úloha spravodlivo rozdeliť peniaze pripadla košickému mešťanostovi Mutňanskému - okrem jednotlivým matkám a bábätkám venovali peniaze Spolku na ochranu matiek a kojencov a Domovu sv. Jozefa v Košiciach.
Nezaháľali ani východoslovenskí čašníci (kelneri), ktorí počas roku 1921 zorganizovali podpisovú akciu proti zamestnávaniu žien - čašníčok. Podporila ich v tom odborová organizácia čašníkov, a jej prostredníctvom si vydobili výhradné právo na to, že čašníkmi môžu byť iba muži a ženy do tejto branže nepatria. Na policajné riaditeľstvo do Košíc prišiel ministerstvom potvrdený štatút, ktorým rušia obsluhu ženami - kelnerkami a ktorý ich dovoľuje zamestnávať len ako zaznačovateľky, t. j. také pracovníčky, u ktorých sa iba objedávajú jedlá a nápoje. Majitelia menších kaviarní a hostincov, v ktorých boli ženy väčšinou zamestnané, boli povinní ich prepustiť, okrem zaznačovateliek. Dôvod, prečo odborová organizácia bojovala za tento stav bol taký, že kelnerky väčšinou nevydávali ani z vysokých čiastok, čo malo veľký dopad na vrecko zákazníkov.
Z plánov na rok 1922 stojí za zmienku zasadnutie obecnej rady vo Vranove, na ktorom odhlasovali výstavbu meštianskej školy. Vo Svidníku zase prepukol škandál, ktorý spôsobil komunistický senátor Juraj Lažo. Zažaloval bývalého svidníckeho hlavného slúžneho Orlovského, kancelistu Wiesera a jeho manželku pre urážku na cti, nakoľko ho urazili výrazmi "živočíšneho pôvodu". Ako sa ukázalo, bolo to opačne, lebo ním žalovaná strana podala protižalobu a Lažo žiadal senát vydať súdu.
V Spišskej Novej Vsi, ktorá mala v tom čase 12 000 obyvateľov, z nich 60 percent Slovákov a 40 percent Maďarov a Nemcov, žiadali kresťanskí socialisti povolenie na čajový večierok. Mali sa na ňom zúčastniť aj nemeckí poslanci, ktorí cestovali po celom Slovensku. Mestský policajný kapitán sa chcel presvedčiť, ako prebieha a na veľké prekvapenie zistil, že tam bola politická schôdza s protištátnymi heslami za obnovenie monarchie a pripojenie k Maďarsku. Na nej boli aj dvaja mestskí úradníci, ktorých potom mešťanosta Volay prepustil. Niekoľko dní potom sa našli v Spišskej Novej Vsi v jednej továrni zbrane, ktoré tam uschoval istý maďarský profesor a niekoľko mladíkov. Mestská rada zvolala zasadnutie, na ktorom suspendovala dodatočne zistených maďarských agitátorov. Keď suspendovaní odchádzali zo zasadnutia, obhadzovali ich vajíčkami.
Vianoce v Košiciach boli biele. Ako zázrakom na Štedrý večer začalo od rána snežiť a prestalo až večer. Snehu sa veľmi nepotešili obyvatelia vagónov na košickej železničnej stanici. V 20 vagónoch bývali železničiari, ktorí boli preložení z Čiech do Košíc a nemohli si nájsť pre veľkú bytovú krízu kvartieľ. Darmo argumentovali, či majú "celý život bývať v svinských vagónoch", bytov nebolo. O kríze s bytmi jasne hovorí aj prípad rodiny kancelárskeho sluhu, legionára Jozefa Chlubnu. On býval v búde a manželka s ročným dieťaťom v kuchynke s rozmermi 5 štvorcových metrov. Hlavný lekár Abauj turnianskej župy vystavil osvedčenie o ich dlhom liečení a náchylnosti na pľúcne ochorenie. Ak sa nezmenia bytové pomery, ich choroba prejde do chronickej. Preto by im mali prideliť byt.
Prekvapením nebol iba sneh. Z blázinca na Legionárskom námestí v Košiciach ušiel na 1. sviatok vianočný nebezpečný pacient a behal po Hlavnej ulici. Policajti ho chytili pri košickom Dóme a záchrankou ho odviezli späť do nemocnice. V ten istý deň bola obnovená doprava na trati Štrba - Štrbské Pleso, prechodne prerušená pre silný vietor. Obec Ždiar postihla katastrofa. Šiestich obyvateľov pohrýzol besný pes a ihneď všetkých transportovali do Pasteurovho ústavu v Prahe.
Do roku 1922 vstúpili všetci s novými predsavzatiami. Košičania sa tešili na predstavenia SND, ktoré po štvrťročnom účinkovaní v Spišskej Novej Vsi, Levoči a Lipt. sv. Mikuláši sa vracalo do Košíc.
U župana Abauj turnianskej župy bolo novoročné stretnutie prednostov všetkých štátnych úradov a mestskej rady Košíc na čele s mešťanostom. Župan zdôraznil, že očakáva od každého verejného činiteľa dokonalú znalosť štátneho jazyka. Pre rok 1922 chystali v Košiciach veľkú mestskú reformu vrátane sanácie mestského hospodárstva, aby sa napravili chyby minulosti.
V Šarišskej župe župan Dr. Brežný bilancoval uplynulý rok. Úradníctvo české aj slovenské viedlo administráciu v slovenčine a pre tých, ktorí boli slabí v jazyku, zriadili pri všetkých slúžnovských okresoch jazykové kurzy. Špeciálne kurzy boli pre notárov. Vyzdvihol záslužnú prúcu učiteľov v slovenskom národnom povedomí. Svoje povinnosti vykonávali svedomito aj policajti, hoci podľa župana boli strážnici slabo vyzbrojení do zimy a zišli by sa im dobré kožuchy, lebo počas služby mrznú. Četníctvo dávalo veľký pozor na to, aby dobre vychádzalo s ľuďmi a pohraničná stráž "bedlivo stála" na hraniciach, aby prekazila vyvážanie štátom zakázaných vecí. Iba pozemková reforma, ktorá mala byť čím rýchlejšia, sa vliekla ako slimák. Zo slovenských politických strán viedla v Šariši národná, roľnícka a ľudové strana, ale ani jedna sa nepodujala na boj so stranou kresťanských socialistov, ktorá sa rapídne rozmáhala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
