korunovácii, na pomazanie hlavy kráľa. Olivová vetvička, s ktorou sa vrátila holubica na Noemovu archu, bola znakom odpustenia a zmierenia sa s Bohom. Stala sa symbolom dlhovekosti a prosperity.
Už za čias kráľa Dávida a Šalamúna bol olivovník kultúrnou drevinou v oblasti Sýrie a Stredozemného mora. V Grécku bol rozšírený už za Homérovho života a dostal sa aj do celej oblasti Egejského mora. Podľa antickej povesti vyrástla posvätná oliva na Akropole z kopije bohyne Pallas Atény pri riešení jej spolu s bohom mora Poseidonom o tom, kto má vládnuť v Atike. Preto jej olivu zasvätili a olivovými ratolesťami zdobili víťazov olympijských hier. Aj narodenie dieťaťa sa oznamovalo zavesením olivového venca nad dvere domu a nebolo to ináč ani po smrti. Hrob zdobili Gréci sivozelenými vetvičkami olivovníka. Teraz sa oliva pestuje vo všetkých krajinách okolo Stredozemného mora, ale aj v južnej Afrike, Číne, Amerike a Austrálii. Je rozšírená v subtrópoch a trópoch všetkých kontinentov.
U nás poznáme okrasnú tzv. "českú olivu" vysádzanú najmä v parkoch. Kvitne koncom mája a prenikavá vôňa drobných kvetov nás na ňu zďaleka upozorní. Kvitnúce konáriky sú dobrou ochranou proti moľom.
S olivou európskou sa naši turisti stretávajú pri dovolenkových pobytoch v Stredomorí a ktorí sa zdržiavajú ešte začiatkom jesene pri mori, určite ochutnali príťažlivé tmavé plody. Sú trpké a nechutné. No práve také sa trhajú. V oblasti Egejského mora (Grécko) je to po 15. septembri, keď ešte nie sú celkom zrelé. Olivy sú rôznej veľkosti. Od drobných plodov až po tie, ktoré sa podobajú slivkám. Stromy sa dožívajú vysokého veku. V prímorských oblastiach Sýrie a Jordánska som sa stretol s prastarými olivami, dosahujúcimi vek nad 1 000 rokov. No k olivovníkom v jeruzalemskej Getsemanskej záhrade som sa dostal iba do ich blízkosti. Tie si pamätajú ešte časy, keď pod nimi rozjímal Pán Ježiš a preto sú prísne chránené.
Grécky priateľ Dimitrij z oblasti Macedónie, ktorého pozemky obmývajú vody Egejského mora mi vysvetlil, že ako je to v súčasnosti s olivami. Má 285 olivovníkov, ktoré po celý rok zavlažuje. Olivovník začína rodiť približne v deviatom roku. Pokiaľ je dobrý rok, nazbiera 8 ton plodov. Z troch ton dáva do miestnej lisovne lisovať olej. Časť z neho rozdelí medzi troch synov, ktorí bývajú v Thesalonikách a časť má pre seba, ale aj na predaj. Ostatných 5 ton olív odpredá výkupnej organizácii.
Olivy sa nakladajú do slaného nálevu s ďalšími prísadami potrebnými k fermentácii. Pred nakladaním olivy musia aspoň 5 týždňov stáť v nádobách s vodou, najlepšie v súdkoch a voda sa každé 3 4 dni vymieňa. Keď stratia trpkosť a sú skoro bez chuti, vtedy sú súce na nakladanie. Gréci ich v luxusnom 5 kg balení v konzerve predávajú podľa veľkosti plodov. Na obale sú čísla označujúce ich veľkosť. Napríklad 95 102. Tie okolo stovky patria k najväčším. Cenovo sú rovnaké, približne 700 Sk za jedno balenie.
Hoci sa začína aj u nás sortiment olív v obchodnej sieti rozširovať, je ešte stále mnoho ľudí, ktorí nenašli v ich konzumácii záľubu. V južných krajinách boli bežnou výživou a prevádzali antického človeka od kolísky až po hrob. Môžem potvrdiť, že v gréckej dedine sa len máločo v tomto smere zmenilo. Pri návšteve u priateľov som sa čudoval, že po namáhavej práci im stačilo zopár kúskov nemasteného chleba, trochu kozieho syra a miska s olivami. Myslel som si, že sú to skupáni a nedoprajú si ani jedlo. Keď som pred pár týždňami putoval po kláštoroch v mníšskej republike Athos, kde mi stravu a ubytovanie poskytovali mnísi a denne som v horúčavách prešiel ťažkým terénom peši 20 30 km, stačili mi na raňajky olivy v oleji a dva kúsky chleba. Na obed tam nejedávajú. Večera bola podobne "výdatná" ako raňajky. Tu som si poopravil mienku o gréckom tradičnom vidieckom stravovaní pozostávajúcom z olív a olivového oleja, ktorý sa pridáva takmer do každého jedla a dodáva človeku pocit sýtosti.
Kvôli oleju sa pestujú osobitné sorty olivovníkov. Ich plody dozrievajú koncom novembra a v decembri. Olivový olej sa lisuje z dužiny oplodia. Najlepší je číry, skoro bezfarebný "panenský" olej, získaný z plodov bez tlaku, len ich váhou, za studena. Zvýšeným tlakom sa za tepla získava bežný stolový olej, ktorý je zakalený, treba ho niekoľkokrát filtrovať a nechať odpočinúť aspoň deväť týždňov v pivnici. Až potom plniť do fliaš, prípadne plechoviek. Výlisky po druhom lisovaní sa skvasujú a lisujú na technický olej. Ten sa používa napríklad do lámp v chrámoch a kláštoroch. Všimol som si, že práve na Athose len málo používajú elektrické svetlo. Svietia prevažne olejovými lampami. V najväčšom kláštore Laura som videl staručkého mnícha povereného dolievať olej do lámp a počas bohoslužieb ich zapaľovať. Tie, ktoré slúžili na osvetlenie, zapaľoval k večeru. Podobne sa olivový olej používa v kozmetike. Mydlá, telové oleje a ďalšie produkty. Olej po prvom lisovaní sa uplatňuje v medicíne Vo farmácii sa používa aj olivový list. Ten je známy ako prostriedok na zníženie krvného tlaku. Dvadsaťštyri olivových listov treba variť v jednom litri vody 15 minút. Získaná tekutina sa rozdelí na čas dvoch týždňov a pije sa ráno a večer.
Olivový olej je predovšetkým vysokohodnotný pokrmový olej. Jeho používanie na zalievanie šalátov a varenie je každému známe. Výborný je aj na vyprážanie, začína však dymiť pri nižšej teplote. Na túto jeho vlastnosť treba dbať, čo by malo byť samozrejmé aj pri iných olejoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
