mierumilovný, nevyhľadáva šarvátky, ale keď sa cíti byť ohrozený, použije na obranu strašlivú zbraň, odporný omračujúci zápch. Proti rušiteľovi sa obráti zadkom a vztýči huňatý chvost. Keď tento výstražný postoj nezapôsobí, nasleduje akcia. Skunk z osobitných žliaz v konečníku vystriekne príšerne zapáchajúcu tekutinu, ktorá obsahuje merkaptany. Mieriť vie dobre, zvyčajne protivníkovi trafí do tváre aj zo vzdialenosti niekoľkých metrov. Následky sú pre postihnutého katastrofálne - smrad vyvolá silnú nevoľnosť až mdlobu, zvracanie, oslepí ho a dokonca mu môže poškodiť zrak. Zo šiat sa nedá odstrániť prenikavý zápach vyváraním, dezodorantmi ani dlhodobým vetraním. Postihnutá osoba napriek všetkému úsiliu zbaviť sa zápachu, dlho smrtí.
Skunky sú pekné zvieratá, vzhľadom podobné jazvecovi, iba menšie, s dlhým huňatým chvostom, čiernou srsťou s bielymi pásmi alebo škvrnami. Tiež spôsobom života pripomínajú jazveca. Za potravou vychádzajú v noci, cez deň sa ukrývajú v brlohu. Sú všežravé, uprednostňujú však živočíšnu potravu. Živia sa chrobačou, červami, drobnými cicavcami, žabami a plazmi, vrátane nebezpečných jedovatých hadov ako sú štrkáče. Obľubujú vtáčie vajcia a mláďatá na zemi hniezdiacich vtákov, ako aj vajíčka korytnačiek. Počas zimy, keď nemajú dostatok čerstvej živočíšnej potravy, uspokoja sa rastlinami a mrcinami.
Skunky sa najradšej zdržiavajú v húštinách pri potokoch či riečkach a v nízkych porastoch. Vyhovujú im aj ľudské obydlia. Neraz si urobia brloh nad kopami zloženého dreva alebo dosák, odkiaľ sa tíško vydávajú na nočné potulky.
Väčšina druhov skunkov obýva Severnú Ameriku. Najviac rozšíreným je skunk smradľavý (Mephitis mephitis), jeho areál siaha od južnej Kanady po severnú časť Mexika. Je veľký ako statný tchor, má čiernu srsť s bielym širokým pásom cez chrbát a bielu hrivu na hlave. Rozšíreným druhom je aj skunk škvrnitý (Spilogale putorius), na chrbte a bokoch má kresbu z veľkých bielych škvŕn zostavených do pozdĺžnych pásov. Vyskytuje sa od Kanady, cez územie USA a Mexika až po Kostariku. Vytvára viacero zemepisných rás, niektoré sú značne drobné (ako veverička). Ich kožušiny sú veľmi jemné a vysoko cenené. Vyhľadávaná kožušina je aj zo skunka hrabavého (Conepatus mesoleucus). Američania tomuto druhu hovoria hog-nosed skunk - "skunk s rypákom". Živí sa červami a hmyzom, ktoré vyhrabáva pomocou dlhých pazúrov zo zeme a spod kameňov, pričom mu rypáčik slúži na rytie ako sviniam. Ďalšie druhy z jeho rodu sú rozšírené v Strednej a Južnej Amerike. Napr. skunk bielochrbtý, má chrbát celkom biely, skunk južný žijúci od Paraguaja až po južný cíp Patagónie, skunk horský obýva vysokohorské oblasti And od Bolívie a Peru po severné Chile.
Skunky sú z evolučného hľadiska najviac príbuzné jazvecom, schopnosťou brániť sa vylučovaním odpudzujúcich látok pripomínajú tchory.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
