Music, ukázal i v Košiciach. Tu to v Jazz-klube spoločne so svojimi "friends" Oskarom Rózsom a Danom Brantignanom rozbalil a my sme mali možnosť vypočuť si, čo dokáže talent, entuziazmus a láska k hudbe v jazzovej trojkombinácii. Martina síce jeho rok narodenia radí k mladšej generácii, register svojej minulosti má však bohatý. Stihol si zahrať s väčšinou slovenských interpretov (I.M.T Smile, Rišo Müller...), z českých spomenieme Janka Ledeckého. Ako inštrumentalista sa môže smelo zaradiť k domácej špičke, napriek tomu zostal normálnym chalanom, reálne posudzujúcim svoje schopnosti. O to radšej sme boli, keď nám tento sympaťák bez dlhého prehovárania poskytol nasledujúci rozhovor.

- Keď si začal študovať v Amerike, vyjadril si sa o nej ako o krajine svojich snov, v ktorej by si chcel čo najdlhšie zotrvať. Neprešli ťa ešte po dvoch rokoch ilúzie?

"Myslím, že by som to emočne trochu zjednodušil. Čaká ma ešte rok školy a keď skončím, mám právo tam rok navyše zostať a legálne pracovať. Plánujem teda čo najviac hrať, čo mi umožní ten čas trochu natiahnuť. Skrátka tam, kde bude hudba, tam budem i ja. A je jedno o akú krajinu ide."

- Dostal si už nejaké ponuky?

"Beriem všetko, čo môžem. Teraz budeme hrať so spolužiakmi z rôznych krajín na spoločnom koncerte v Španielsku. Zatiaľ je to otvorené."

- Amerika je krajina, ktorá produkuje najviac hudobného braku...

"... možno práve preto, že produkuje i strašne veľa kvalitnej muziky."

- Čo pre teba znamenajú výjazdy na Slovensko, trebárs taký koncert tu v malom košickom klube?

"Tri veci. Po prvé sa stretnem s rodinou, po ďalšie,

vraciam sa sem veľmi rád, rástol som tu, preto hrať po slovenských kluboch mi robí osobitú radosť a do tretice mám možnosť vymeniť si dojmy s priateľmi a muzikantami, ktorí tu doma pôsobia."

- Jeden rok si obdržal cenu Grammy v kategórii inštrumentalista, kedy si sa vyjadril, že takýto typ ocenenia pre teba nie je podstatný. Čo je potom pre teba adekvátne ohodnotenie?

"Vážim si každé pozitívum, ktoré mi ľudia prejavia, preto aj rôzne ceny majú pre mňa svoju váhu. Je to akési zrkadlo toho čo robím. Ale nemalo by ísť len o ne. Za smerodajné ocenenie považujem dobrý vnútorný pocit po hraní. V tomto sa riadim sám sebou, ale do istej miery i reakciou okolia. Ide to ruka v ruke, jedno z druhým. A keď to vyjde, som šťastný."

- Si samorast, ktorý si vždy poradí, alebo si do určitej miery závislý od ľudí, v spoločnosti ktorých sa pohybuješ?

"Som samorast závislý od všetkých. Aj keď si myslíme, že to tak nie je, všetci sme závislí od všetkého. Sme navzájom pospájaní."

- Berieš ako plus, že pobyt v Amerike zdieľaš spoločne s Oskarom Rózsom, s ktorým máte takmer bratský zťah?

"Je to tak. Je to môj vynikajúci priateľ, ktorý ma pozná takmer dokonale, máme spoločný humor a vychádzame spoločne úplne fantasticky. Jasné, že je to pre mňa prínos."

- Čím sa na ceste za svojim životným cieľom nenecháš zo zásady rozptyľovať?

"Robím si svoje a ostatné veci okolo jednoducho nevnímam. V zásade sa ale rozptyľujem všetkým. No keď nemusím, nechcem prichádzať do kontaktu so svojou vlastnou agresiou. Áno, ona vo mne drieme a vyskočí v rôznych situáciách. Je to potom taký môj kompas, ktorý ma dosť usmerňuje. Keď sa objaví, viem, že sa niečo deje."

- Prešiel si si liečbou drogovej závislosti a od toho času sa vyhýbaš závislosti dokonca i na cigaretách či káve. Darí sa ti to stále?

"Áno, je to moja cesta."

- Napriek tomu, bez čoho sa v živote nezaobídeš, teda si na tom do istej miery závislý?

"Bez lásky."

- A hudby, predpokladám....

"Jednoducho bez lásky. Hudba je krásna vec a ja som veľmi šťastný, že ju môžem robiť a prostredníctvom nej sa dostať k láske."

- Čo robí Martin Valihora, keď nesedí za bicími?

"Snaží sa prežiť. Úplne pragmaticky sa snažím v Amerike zarobiť na živobytie i inými spôsobmi, prostredníctvom rôznych brigád."

- Hovorí sa, že hudba je univerzálny svetový jazyk, ktorým sa nedá povedať nič podlého. Sú teda i muzikanti, ktorí týmto jazykom komunikujú, vyvolení?

"Každý sme pre niečo vyvolení. Každý tu má nejakú úlohu. Je len na nás, či dokážeme byť k sebe natoľko vnímaví, aby sme to v sebe rozlíšili a našli svoju cestu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.