koaličných politikov doteraz všetky krízy prekonal, gradácia konfliktov s fatálnou príchuťou vyzerá byť už neúnosná. Popri útoku SDĽ proti privatizácii SPP a kauze Horizont-BMG sa do triády rozbušiek časovaných na budúci týždeň pridružilo ešte odvolávanie Ivana Mikloša.
Mikuláš Dzurinda je zdanlivo chytený vo vlastných kliešťach. Tie si nastavil tým, že už prvý pokus o odstrel vicepremiéra spojil s vyslovením dôvery kabinetu. V máji 2001 však bola sila jeho "argumentu" rádovo iná, ako je vo februári 2002; zásadný rozdiel je proste v tom, že najslabšie články koaličnej reťaze, SDĽ a SOP, by pádom vlády 8 mesiacov pred voľbami stratili nepomerne menej, než vtedy, keď do volieb zostával čas presne dvojnásobný.
Úplne nezmyselné sú poznámky rôznych politikov, moderátorov a "analytikov", poukazujúcich na to, že predčasné voľby by uškodili najviac ľavici (biedne preferencie a rozvrat). Pointa je v tom, že prípadný pád vlády pravdepodobnosť predčasných volieb ani o milimeter nezvyšuje. Na to stačí jeden pohľad do ústavy a druhý do NR SR, kde sa nijako nenájde 90 hlasov potrebných na skrátenie volebného obdobia.
Navzdory vyššiemu riziku, že tentoraz spojenie Mikloša s hlasovaním o dôvere nevyjde, však Dzurinda ani nemá inú možnosť. Pokiaľ si teda chce zachovať zvyšky politickej dôstojnosti. Manévrom z mája 2001, keď SDĽ i SOP zahnal do búdy ako prašivé psy, totiž pasoval Mikloša za kľúčovú figúru vlády. A vtedy premiér už raz povedal - keď on, tak aj ja.
Vabank to však nebude až taký závratný, keďže Dzurinda má naporúdzi ešte ďalšiu výhovorku. Ak by totiž aj hlasovací pakt HZDS-SNS-PSNS-SDĽ-SOP-Fico vyslovil vláde nedôveru, tá aj po demisii zostane v úrade dovtedy, kým prezident nevymenuje novú. A netreba veľa filozofie k poznaniu, že do volieb sa Schuster k ničomu takému už nedostane. Radi si pozrieme toho experta, ktorý by na politickom pozadí tohto parlamentu vyskladal nejakú ďalšiu vládu.
Vtip je teda v tom, že vláda, hoc° by aj v NR SR padla, zostane sedieť. Aj s Miklošom... Samozrejme, koalícia by bola politicky definitívne pochovaná. Ale moment - nie je rozpad už dávno realitou?? "Existujú už iba ad hoc formácie, koalícia funguje už dávno iba de iure, ale nie de facto", vyslovil predvčerom predseda klubu SMK Bárdos to, čo sme presne týmito slovami napísali už viackrát. Alebo: "Za posledné týždne sa nestalo fakticky nič, na čo by mali vládne strany spoločný názor", všimol si kolega komentátor SME (a to bolo ešte pred návrhom zákona KDH o "zabezpečení zvrchovanosti", v reakcii na ktorý sa SMK nechala počuť, že ak bude prijatý, nepôjde do povolebnej koalície s KDH).
Tak je to. Ak na Slovensku dnes vôbec nejaká reálna politická koalícia existuje, potom je to stále väčšmi kooperujúci pakt HZDS-SDĽ-SOP. Samozrejme, ani ten sa nedá paušalizovať, o čom svedčí napr. hlasovanie o deklarácii KDH o kultúrno-etickej zvrchovanosti.
Summa summarum, nech to vyznie aj neuveriteľne: Nedôvera vláde by bola iste politickou bombou a nesmierne poškodila renomé Slovenska (najnovšie agentúra Fitch ratings ponechala SR v špekulatívnom pásme práve kvôli nestabilite politického prostredia). Fakticky by ale parlamentný prevrat na behu vecí, pre blízkosť riadnych volieb, veľa nezmenil; Dzurindova vláda by s najvyššou pravdepodobnosťou dovládla ako úradujúca v súčasnom zložení. A koalícia predsa neexistuje už dávno...
To, čo v skutočnosti prekvapuje, je stratégia HZDS. Vynechajme komický incident, že tzv. prominentní poslanci (Kalman, Gašparovič) o "vlastnej" iniciatíve odvolať Mikloša ani netušili do tej miery, že sa o nej dozvedeli z otázky novinára. Ešte väčšmi o "kvalitách" podarenej "ľudovej strany" ale vypovedá samotný politický zámer. Ten je jednoducho tupý. Základnou paradigmou slovenskej reality totiž je, že jediné, čo azda ešte môže zvrátiť zdrvujúce volebné víťazstvo HZDS, je nejaká naozaj dramatická udalosť na politickej scéne, nejaký výbuch najvyššej trieštivosti. Trendy, ktoré hlásia mesiac čo mesiac agentúry (naposledy Markant - HZDS 30,7, druhý Smer 13,9), jednoznačne hovoria, že pre HZDS je súčasný vývoj doslova ideálny. Teda stav, keď sa nemusí vôbec nijako prejavovať, len zbierať úrodu z vládno-koaličných sporov a pozerať sa, ako vedno (mimo SMK) padajú do bažiny jednociferných percent.
Môžeme sa teda iba schuti zasmiať a uzavrieť druhou neuveriteľnou tézou: Strana, ktorá môže (isteže nemusí) prípadnou detonáciou v koalícii a vláde stratiť asi najviac, sa volá HZDS. He-he-he-he-he... Aj pre odvolávanie Mikloša proste platí, že ak sa história zopakuje, tak len ako fraška.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
