MUDr. Ján MICHALKO, člen ZK SFZ, dlhoročný lekár košických futbalistov

Košice - Každý futbalista v januári a vo februári prechádza fázou zvýšeného tréningového zaťaženia. Preto dôležitou úlohou trénera a lekára je zaujímať sa o fyziologické mechanizmy adaptácie futbalistu na toto zaťaženie. Sledovať musia predovšetkým vzťah medzi fázou fyzického zaťaženia a fázou zotavenia, aby ďalší tréning začínal po fyziologicky vhodnej dĺžke a forme zotavenia. Ak sa v tomto období skracuje doba nutná na zotavenie a futbalista sa zotavuje prevážne pasívne, môže to byť príčinou vzniku únavy. Väčšinou vtedy, keď kvantita (objem) tréningovej záťaže ide na úkor kvality a tiež, keď tréner nerešpektuje aktuálnu trénovanosť futbalistov.

K únave vedú v podstate 4 základné mechanizmy:

- vyčerpanie energetických zásob vrátane nedostatku kyslíka

- nadbytok niektorých metabolitov

- fyzikálno-chemické zmeny (zmeny osmotické, acidóza, dehydratácia, zmeny koncentrácie jontov a pod.)

- zmeny regulačných a koordinačných mechanizmov vrátane poruchy nervo-svalového prenosu a pod.

Nadbytok laktátu a ďalších metabolitov zvyšuje tzv. metabolickú acidózu (prekyslenie organizmu), ktorej vedúcim príznakom je neschopnosť pokračovať v tréningu, extrémne rýchle a hlbokého dýchanie, silné potenie, veľká únava, nausea až zvracanie.

K odstráneniu tohoto stavu pomôže aerobné relaxačné pohybové zaťaženie (mierny pohyb) na úrovni 50% VO2 max, než pasívny pokoj. Laktát je totiž metabolizovaný hlavne v kostrovom svalstve a nie v pečeni! Odstraňovanie únavy, ktorá vzniká značnejším vyčerpaním svalového glykogénu trvá 24-48 hodín. Za ten čas sa obnovia zásoby tak pečeňového, ako aj svalového glykogénu, avšak zvýšená hladina urey pretrváva 40 hodín a znížená aktivita oxydatívnych enzýmov pretrváva 2-3 dni.

Aby sa predišlo vzniku únavy, pretrénovanosti a ďalších nežiadúcich prejavov, je potrebné, aby si celý realizačný tím uvedomil význam denného režimu. Vedľa vplyvu doby vyplnenej tréningom, pôsobí denný režim na stav organizmu futbalistu ako stály, zložitý a zhruba stereotypný súbor faktorov, ktorý podstatne ovplyvňuje výkonnosť. Musím zdôrazniť, že so stúpajúcou tréningovou intenzitou, musí sa adekvátne skvalitňovať i starostlivosť o regeneráciu futbalistu. Na túto oblasť sa vo vyspelých futbalových krajinách (Nemecko) venujú pre nás nepredstaviteľné finančné prostriedky.

Pri fyzickom a psychickom zaťažení, aké predstavuje zimné sústredenie, pomáha vhodný program a poradie denných činností udržať výkonnosť, tzn., že pomáhajú udržať rytmickosť metabolických nárokov, bdenia a spánku, tréningu a zápasov, pravidelnosť stravovania, pitného režimu a aktívneho odpočinku. Vhodný denný režim predstavuje pomoc organizmu futbalistu, ako lepšie zvládnuť meniace sa podmienky vonkajšieho prostredia v mieste sústredenia aj pri časových posunoch v cudzine.

Cieľom denného režimu je udržať homeostázu (stálosť vnútorného prostredia) organizmu, aby nedochádzalo k zbytočným stresovým situáciám.

Na základe dlhoročných skúseností s oddielovými, ale aj reprezentačnými mužstvami si dovolím poukázať k akým problémom a chybám môže dôjsť počas tréningového sústredenia:

1. Kvalitu, t.z. predovšetkým hĺbku spánku zhoršujú:

- psychicky náročný športový výkon, ak prebieha v neskorých hodinách s ukončením po 22. hodine

- cestovanie v nočných hodinách

- príliš výdatné jedlo pred spánkom vrátane čaju, kávy, alkoholu

- chorobné stavy spojené s bolesťou, horúčkou a pod.

- nevhodná teplota v izbe a hluk v okolí.

2. Využívanie regenerácie a rehabilitácie. Futbalisti musia byť zmluvne viazaní zotrvať po tréningu či zápase aspoň 60 min. a podrobiť sa regeneračným procedúram. Mnohí sa po tréningu a zápase ponáhľajú a bezprostredná regenerácia sa väčšinou obmedzuje na osprchovanie teplou vodou.

3. Regenerácia výživou a pitným režimom nie je vykonávaná včas, tzn. v priebehu zaťaženia, tesne po zaťažení a celých 24 hod. po zaťažení. V priebehu výkonu a tesne po výkone nie je podávané zodpovedajúce množstvo tekutín, elektrolytov a glukózy. Taktiež počas jedla po výkone nebýva dostatočná dávka vhodných tekutín (asi 0,8 l), elektrolytov, vitamínov, sacharidov, bielkovín, tzn., že regeneračný efekt je zbytočne časovo predlžovaný na dlhšie ako 24 hodín.

4. Taktiež cestovanie významne a niekedy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje športovú formu futbalistu. Každá dlhšia cesta je sprevádzaná útlmom centrálneho nervového systému. Poloha v sede vedie k zhoršeniu krvného obehu. Futbalisti sú vystavení často nadmernej teplote, ale i chladu napr. v autobuse. Z týchto dôvodov obmedzujeme cestovanie počas sústredenia do vzdialenejších miest za súperom. Naopak sparingpartneri by mali cestovať za nami. Ináč to môže mať negatívny výsledný efekt sústredenia.

Pravidlá pre zostavovanie denného režimu počas sústredenia:

a) doba riadeného zamestnania nesmie presiahnuť 8 hodín. Z toho je venované 5-6 hodín tréningu a regenerácii a najviac 2-3 hodiny teoretickej, výchovnej event. ďalšej činnosti

b) futbalistom musí byť zabezpečené 8,5-9 hodín na nočný spánok. Budíček nemá byť skôr ako o 7.00 hod. a večierka do 23.00 hod.

c) po raňajkách začneme tréning za 2-2,5 hod. Tento čas využívame k teoretickému zamestnaniu, k lekárskej kontrole, k príprave ne tréning. Po obede majú futbalisti 2 hodiny pokoj na izbách

d) futbalisti musia mať zaručené najmenej po 3 hodiny denne (večer) úplné voľno

e) minimálne 1 deň v týždni je dňom aktívneho a pasívneho odpočinku

f) optimálna dĺžka sústredenia sa pohybuje v rozmedzí 7-14 dní. V prvom týždni stupňujeme tréningové zaťaženie, potom postupne zvoľňujeme

g) regeneráciu síl programujeme predom, aby maximálne napomáhala psychickej a fyzickej relaxácii

h) pri zostavovaní jedálneho lístku sa vyhýbame zvlášť týmto nedostatkom:

- nízkemu prívodu tekutín pod 1,5 litra denne vrátane elektrolytov

- nadmernému konzumu tukov a bielkovín pred zápasov na úkor sacharidov

- nedostatočnej konzumácii zeleniny a ovocia po zápase.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.