Okrem toho, že to bol svadobný deň mojich známych, večer sa konal jeden úžasný ples vo Vysokých Tatrách. Véééľmi som sa tešila na oboje. Deň sa mi začal včasne, ale aspoň som bola pokojná, že všetko postíham. Dobaliť si veci potrebné na nedeľňajšiu lyžovačku a samozrejme všetko potrebné na svadbu a ples. Ráno pomaly dozrievalo v poludnie a ja som začínala byť nervózna, či všetko stihneme. Nevesta už bola učesaná, ja takmer tiež, ostávalo ju už len nalíčiť a nasúkať do šiat. To by mohol byť relatívne problém, ale nebol. Všetko išlo hladko, len nervozita pomaly rástla, ako sa blížila tretia popoludňajšia hodina. Aby bolo všetko ako má byť, ženích nevestu nevidel kým nebola, úplne pripravená na sobáš. Hoci bývajú spolu, ani len svadobné šaty nevidel. Nedovolili sme mu to ani keď sa pod všakovakými zámienkami pokúšal dostať do spálne, kde som jej pomáhala. A myslím, že to stálo za ten údiv a obdiv, keď ju uvidel hotovú. Svadba už prebiehala hladko, až na menšie nezrovnalosti s autami a miernym oneskorením sa svedkov pred sobášom. Ale nikdy nemôže byť všetko stopercentne dokonalé. Trocha mi bolo ľúto, že musíme odísť práve keď sa po dobručkej hostine rozprúdila zábava, ale vedela som aké boli cesty a do Smokovca to bolo dosť ďaleko. Aj tak sme to nestíhali, lebo v takej hustej hmle ako mlieko sa dá ísť sotva rýchlejšie ako 40 km za hodinu. Miestami aj 20 a raz sme dokonca úplne zastavili, lebo nebolo vidieť kade sa tiahne zákruta. Nebola to sranda. Ale neprišli sme príliš neskoro. Práve sa chýlila ku koncu oficiálna časť, v ktorej boli odmeňovaní jednotliví výhercovia ankety a začínala sa predzábava a hostina. Pre istotu sa mi ešte podarilo zlomiť opätok, len čo som vystúpila z auta, ale vďaka jednému milému pánovi údržbárovi v hoteli som tancovala až do rána. Voľajako sa mu to podarilo opraviť. Čo s týka samotného plesu, tak tam zlyhávala aj moja bujná fantázia a ples predčil všetky moje predpoklady a očakávania. Hoci sme išli späť až skoro ráno, o ôsmej som už bola hore a tešila sa na raňajky a predovšetkým na lyžovačku. Keď vás neznechutí neochota niektorých zamestnancov pri lanovkách, alebo čokoľvek iné, tak si v sedle na Skalnatom plese určite veľmi dobre zalyžujete. Či sa to budete snažiť rozchodiť celý nasledujúci týždeň ako ja, to neviem. Ale jedno viem celkom ste. Bol to jeden z najkrajších víkendov vo mojom živote. Strávila som ho v kruhu svojich najmilších. A to mu dalo tú pravú hodnotu. Ale už dosť o tom, čo som zažila ja. Teraz niečo o vás a pre vás. V minulom kole ma zaujímala otázočka týkajúca sa filmu Training Day. To bola aj správna odpoveď. Blahoželám Alexandrovi Modranskému, ktorý má možnosť stráviť pár pekných chvíľ v šere kina. Ak chcete dostať takú istú šancu, tak sa pokúste správne a hlavne čím prv odpovedať na novú otázočku. Určite je vám známy film Rušná hodina alebo ak chcete tak Rush Hour. V týchto dňoch sa do kín dostala druhá časť. Ja sa pýtam na meno jedného z hlavných hrdinov. Ktože si zahral inšpektora Leeho? Že viete? Tak potom šup - šup k počítaču a napíšte mi to na mailovú adresu curlygirl0007yahoo.com. Výhercu čakajú dva lístky.
P. S. pre výhercu: Lístky ťa čakajú v redakcii Ťaháka dnes, t. j. 11. 2. medzi 16.30 a 17.00 hod.
Autor: KUČIERKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
