spolku. Spolu dvadsať panelov dokumentuje činnosť spolku od jeho vzniku v roku 1873 až po jeho znovuzrodenie v roku 1994. Zostavovateľom a zároveň hlavným rečníkom na slávnostnom otvorení bol JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Košiciach. Ako vyplynulo z jeho slov, zámerom výstavy je, nezabudnúť na osobnosti, ktoré sa v rámci Karpatského spolku a jeho sekcií pričinili o rozvoj turistiky, cestovného ruchu, horolezectva, výstavbe horských chát a ochrane prírody.
Po prvýkrát sa verejnosť mohla s dokumentmi o Karpatskom spolku stretnúť v Košiciach, v septembri 2001, v rámci 2. ročníka Európskeho kultúrneho festivalu národov a národností Feman. Z exponátov asi najviac zaujmú dobové zábery osobností spolku, ale aj zábery z rôznych aktivít, či už lyžiarskych, alebo turistických.
Najväčším prínosom spolku bolo nepochybne budovanie turistických chodníkov a chát. Členovia dali napríklad postaviť dnešnú chatu na Zelenom Plese, Bílikovu chatu, či chatu Plesnivec. Z turistických chodníkov, na ktorých budovaní sa členovia spolku podieľali stále pretrvala známa cesta Slobody a ďalšie chodníky. Medzi významné osobnosti tohto združenia patrili aj tatranskí osadníci MUDr. Ladislav Jarmay, František Dénes, MUDr. Mikuláš Szontagh.
Výstava zobrazuje aj obdobie po obnovení činnosti spolku. Pre zaujímavosť pripomíname, že v čase vzniku bol ešte vtedy Uhorský karpatský spolok siedmym združením na svete. V čase keď vznikol uznávaný Klub českých turistov, ktorému mnohí pripisujú v tomto smere prvenstvo, mal už spolok vyše 5-tisíc členov.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
