konci telefónneho drôtu. Predmetom jeho hnevu a rozhorčenosti bola situácia, ktorá vládla v uplynulých dňoch v krompašskej hutníckej fabrike. Jej vedenie, podľa slov sťažovateľa, dalo učtárni pokyn na prevod účtov zamestnancov, prostredníctvom ktorých sa bezhotovostne prevádzali výplaty. Všetci zamestnanci v počte 480 by teda podľa týchto tvrdení mali byť už v týchto dňoch klientmi Investičnej rozvojovej banky (IRB). "Doteraz som mal účet v Poštovej banke a plne som tejto inštitúcií dôveroval. Na druhej strane bolo to pre mňa aj praktické. V prípade, že mi bankomat "zhltol" kreditnú kartu, mohol som situáciu vyriešiť priamo v Krompachoch. Naopak, Investičná rozvojová banka má najbližšiu pobočku až v Spišskej Novej Vsi," argumentoval nespokojný čitateľ. Rozhorčenosť zamestnanca Kovohút bola znásobená aj ďalšou skutočnosťou. Podľa jeho slov, učtáreň poskytla údaje zamestnancov IRB bez súhlasu dotknutých osôb.
Hutnícka fabrika v Krompachoch má veľmi bohatý životopis. V socialistických časoch poskytovala pracovné uplatnenie 1 300 obyvateľom blízkeho okolia. Čiernym obdobím však boli nedávne roky. Tie sa pre krompašské Kovohuty niesli v znamení ekonomického kolapsu, poznamenaného hromadným prepúšťaním. Súčasní majitelia začali s výrobnou činnosťou v predminulom roku na troskách bývalej fabriky takpovediac od nuly a postupne prijímali do zamestnania bývalých pracovníkov. Jediná banková inštitúcia, ktorá im poskytla potrebné financie na zdarný štart vo výške 160 miliónov korún bola práve spomínaná IRB.
"Banka si však pri úverovaní firmy dala práve túto požiadavku. Budú nám poskytovať zdroje na úhradu miezd iba za predpokladu, že zamestnanci Kovohút budú mať u nich osobný účet," vniesol viac svetla do tejto problematiky generálny riaditeľ Ing. Ján Šimko. Ako ďalej dodal, vedenie fabriky robilo na svojich zamestnancov morálny nátlak asi v tom zmysle, že by mali byť lojálni voči firme, v ktorej pracujú. "Vysvetlili sme im situáciu, že IRB nám poskytla prevádzkový úver ale zároveň nám dala túto podmienku," objasnil námsituáciu J. Šimko.
Drvivá väčšina pochopila okolnosti za ktorých bolo vedenie fabriky donútené konať v takomto duchu. "Ja sám som presviedčal asi troch zamestnancov, ktorí sa na mňa obrátili s dotazmi, aby tak učinili," dodal riaditeľ.
Kovohutský riaditeľ však poprel, že pracovníčky učtárne previedli jednotlivé účty bez súhlasu zamestnancov. Tí najprv, podľa jeho slov, podpisovali formuláre, že súhlasia s prevodom. "Ako by sme mohli prevádzať účty bez súhlasu dotknutých osôb? začudovane sa pýtal J. Šimko.
Ako kovohutský riaditeľ v závere skonštatoval, kým sa banky nepredbiehajú v poskytovaní úverov, vedenie fabriky je nútené realizovať aj takéto kroky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
