narodenín v Košiciach a fašiangovým stretnutím vo Vranove nad Topľou s diplomatmi Poľska, Česka, Maďarska a Ukrajiny si spríjemnil záver uplynulého pracovného týždňa štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ (na snímke s diplomatmi vpravo). S veľkým kamarátom J. Byrtusa a hlavným vyjednávačom SR pre vstup do EÚ sme sa následne porozprávali o najaktuálnejších otázkach slovenskej vnútornej a zahraničnej politiky.

V poslednej dobe sa čoraz častejšie špekuluje o tom, že by ste mohli byť kandidátom na budúceho slovenského prezidenta. Čo hovoríte na to, že by ste mohli vystriedať R. Schustera?

- Už som aj ja počul takéto úvahy, no nezaoberám sa nimi. Chcel by som ale v oblasti našej integrácie do EÚ a NATO dokončiť to, čo som v roku 1998 začal. Moja zodpovednosť spočíva v tom, aby sme boli úspešní v negociačnom procese potrebnému k vstupu do EU. Nemám ambície, ktoré by zaťažovali moju myseľ alebo odoberali energiu v tomto úsilí. Sme krajinou, ktorá má dobrú pozíciu v strednej Európe a môže postupne vytvoriť perspektívu pre ľudí vo všetkých dimenziách.

Hlavní vyjednávači krajín V4 ako aj vy osobne ste predvčerom kritizovali v Bruseli návrh Európskej komisie na financovanie rozšírenia EÚ od roku 2004. Ten okrem iného garantuje našim poľnohospodrárom po vstupe len 25 percent objemu dotácií "starých" členských krajín, pričom na ich plnú výšku budú mať nárok až v roku 2013. Komisár EÚ pre rozšírenie G. Verheugen však tvrdí, že návrh zabezpečuje rovnoprávne zaobchádzanie so starými i novými členmi EÚ...

- Návrh je dôležitý v tom, aby sa vôbec začala diskusia a mohli prebehnúť následné rokovania. Má síce dobré, no aj problematické stránky. Je potrebné oceniť najmä tie dobré. Máme nárok na priame platby v poľnohospodárstve, čo členské štáty doetraz nenavrhovali. Na druhej strane úroveň platieb a celkový čas na prechodné obdobie, ktorý navrhuje komisia bude pre nás veľkým problémom. Netvrdíme, že to musí byť okamžite, ale boli by sme spokojnejší, keby sa nižšia miera priamych platieb v úvodnom období kompenzovala vyššou mierou rozvoja infraštruktúry, podpory marketingu v agrosektore a jeho celkového kapitálového posilnenia. To znamená, že dotácie nemusia ísť priamo na jednotlivé subjekty, ale do programov podporujúcich reštrukturalizácie.

Myslíte si, že štáty EÚ dajú na výhrady Slovenska a ďalších štátov V4?

- O všetkom sa ešte budú viesť detailné rokovania. Tento návrh je spoločný pre desať štátov a je treba povedať, že nielen my s ním nie sme spokojní. Istú nespokojnosť s ním vyjadrili aj členské krajiny únie, ktoré o ňom napokon aj spolu s nami budú rozhodovať. Dnes je ešte predčasné robiť uzávery, ale tie, ktoré sme doteraz prijali aj na úrovni V4, hovoria o kritike pôvodného návrhu a o tom, že očakávame väčšiu ústretovosť a solidaritu zo strany EU...

Teda, ste v tomto prípade mierny optimista?

- Musím ním byť. Bez optimizmu by sa tieto rokovania a procesy dali ťažko zvládať. Treba byť však reálny optimista. Výsledkom bude možno kompromis, ktorý bude citlivý pre obe strany. Treba povedať, že EÚ za päťdesiat rokov svojej existencie bola schopná vyriešiť všetky otázky rozšírenia alebo reforiem vďaka dostatku politickej vôle a prostriedkov, ktoré túto vôľu vyjadrujú. Som presvedčený, že aj teraz by malo dôjsť k takému scenáru, lebo ide o historickú výzvu, ktorá je pred nami. A tú by sme mali spoločne zvládnuť.

V štvrtok večer ste sa vrátili z Bruselu. Ako tam hodnotia zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, uplatňovanie ktorého rozpútalo veľké diskusie aj u nás. Sú predstavitelia EÚ skôr stotožnení s názorom slovenskej strany alebo dávajú za pravdu Maďarom?

- V pravidelnej hodnotiacej správe Európskej komisie o Maďarsku boli vyjadrené výhrady voči tomuto zákonu. Brusel svoj postoj doteraz nezmenil a podmieňuje akékoľvek krajanské riešenia bilaterálnou dohodou. Keďže k nej nedošlo, ani v Bruseli, nemôže dôjsť k pozitívnym posunom v tejto citlivej otázke. Som presvedčený, že obidve krajiny svojou menšinovou politikou by mali potvrdiť zrelosť pre spoločnú Európu. Nie však prijímaním zákonov, ktoré sú naozaj bezprecedentné a vyvolávajúce otázniky, ale vytváraním európsky kompatibilného právneho a politického prostredia. Mali by sme sa spoločne snažiť o vstup do EÚ. kde bude nediskriminačné prostredie pre všetkých občanov Európy.

Začiatkom septembra ste si vážne poranili chrbticu pri futbalovom zápase medzi výberom KDH a KDÚ-ČSL. Hoci sa vám už z toho podarilo dostať, prezraďte, zahrali ste si už odvtedy futbal?

- Nie, nehral som. Možno by som urobil nejaký výkop, no v súčasnej dobe už futbal radšej nechávam na mladších a napr. na svojho deväťročného syna. Dopad na chrbticu bol veľmi silný, no som rád, že už je to po dvoch operáciách zhruba v poriadku. Šport patrí k životu, ale radšej sa budem venovať takému, kde číhajú menšie riziká. Napríklad mám veľmi rád turistiku a pohyb v prírode.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.