kompetencií. Všeobecné a ústavné súdnictvo pritom rozhoduje relatívne samostatne a Ústavný súd SR netvorí žiadnu opravnú, či ďalšiu inštanciu v systéme všeobecného súdnictva. K tomuto záveru dospeli sudcovia oboch najvyšších súdnych inštitúcií SR na prvom stretnutí v novom zložení, ktoré sa bolo v Trenčianskych Tepliciach.
V spoločnom komuniké predsedu NS SR Štefana Harabina a ÚS SR Jána Mazáka sa ďalej konštatuje, že cieľom dvojdňového odborného seminára bolo analyzovať dopady na ich rozhodovanie, vyplývajúce z novely Ústavy SR z roku 2001, najmä zo zavedenia nového typu ústavnej sťažnosti a prípustnosti rušenia rozhodnutí všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu. Sudcovia sa zaoberali aj problematikou primeraného finančného zadosťučinenia, najčastejšími prípadmi porušovania základných práv a slobôd v konaní pred všeobecnými súdmi a možnosťami vzájomnej výmeny poznatkov z rozhodovacej činnosti.
K významným záverom patrí konštatovanie, že úlohou Ústavného súdu v konaniach týkajúcich sa všeobecných súdov je chrániť ústavnosť, predovšetkým základné práva a slobody. ÚS pritom zásadne nemá nahradzovať právomoc všeobecného súdnictva. Preto bude ÚS svoje nové kompetencie využívať len na tento cieľ a bez toho, aby nahrádzal rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu a ostatných všeobecných súdov. Ako spresnil predseda ÚS Ján Mazák, fakt, že ústava pripúšťa zrušovanie rozhodnutí všeobecných súdov, neznamená, že sa nemusia vymedziť predpoklady jeho prípustnosti. ÚS pristúpi k zrušeniu súdneho rozhodnutia v prípade, ak dôjde k hrubému zásahu do základného ľudského práva, napríklad k porušeniu práva na spravodlivý proces, práva na rovnosť, právnu pomoc, ak sa odoprie občanovi prístup na súd a podobne.
Predstavitelia oboch súdov sa dohodli na pravidelnej výmene informácií, týkajúcich sa aj nepublikovaných rozhodnutí, a na ďalších pracovných stretnutiach.
Autor: Košice/Trenčianske Teplice (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
