záležitosť. Aj preto niektorí naši poľnohospodári vstup do EÚ vnímajú pesimisticky. V médiách prebehli informácie, že EÚ sa zdráha pristúpiť na poskytovanie plnej výšky priamych dotácií a chce ich našim poľnohospodárom poskytovať len vo výške 25 percent oproti dotáciám, aké poskytuje poľnohospodárom členských krajín. Výška poskytovaných dotácií by sa mala vyrovnať v priebehu 10 rokov. Napriek tomu si naše ministerstvo pôdohospodárstva vytýčilo ako jednu z hlavných priorít urýchlenie príprav na vstup do EÚ.
Naše prijatie do európskeho hospodárskeho spoločenstva sa predpokladá v roku 2004. Nie je teda veľa času pre splnenie úloh, ktoré vstup do EÚ predpokladá.
"V inštitucionálnej rovine je rozhodujúce, aby sme vedeli spustiť funkčnú platobnú agentúru, ktorá by mala byť akýmsi mostíkom medzi úniou a Slovenskom v toku peňazí k nám," mienil riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč.
Nemala by sa zopakovať situácia s akreditáciou platobnej agentúry Sapard, o ktorej podporných prostriedkoch pre Slovensko sa hovorí roky, ale bude úspechom, ak jej reálnu pomoc pocítime v tomto polroku.
Zároveň je dôležité vyjednať rovnaké dotácie, aké majú členské krajiny EÚ.
"Predsa, keď budeme mať všeobecné podmienky na vstupoch také, aké sú v únii, tak by sme mali mať také isté podmienky aj na výstupoch, aby sme sa mohli zúčastniť hospodárskej súťaže v rámci veľkej Európy ako rovnocenný partner. Nemôžeme brať do úvahy len to, že je to masa peňazí, keď tých 25 percent tvorí približne 480 miliónov euro a 50 miliónov euro na rozvoj vidieka. Nemôžeme donekonečna hovoriť, že lacná pracovná sila na Slovensku je nejakou komparatívnou výhodou voči únii. My sa musíme snažiť dostať na úroveň únie aj v životnej úrovni, aby sme stále nekonštatovali, že poľnohospodári sú na chvoste záujmu spoločnosti," vyjadril názor M. Košč.
Je ešte veľa úloh aj pri zosúlaďovaní našej a európskej legislatívy. Najďalej sme pokročili v zooveterinárnej oblasti pri registrácii zvierat, ale aj tu zaostávame za Českom. Treba dotiahnuť register fariem či register pozemkov, pretože v budúcnosti dotácie dostanú len registrované farmy na registrované pozemky a zvieratá. Dotácie z EÚ budú podmienené aj dojednanými kvótami na množstvá vyprodukovaných výrobkov. Najvypuklejšie sa javí boj o kvótu mlieka. Slovensko požaduje od EÚ, aby mohlo ročne produkovať 1,2 miliardy litrov mlieka.
"Je veľmi ťažko takúto kvótu obhájiť. Máme obranu, že priemerná spotreba mlieka je 220 litrov mlieka na osobu, ktorá je zdravotne potrebná a u nás zodpovedá spracovaniu 1,2 miliardy litrov mlieka. Máme na to, aby sme túto kvótu našimi stavmi zvierat a úžitkovosťou dosiahli," argumentoval M. Košč.
Horšie je to s technologickým vybavením. Máme síce kapacity na spracovanie 1,7 miliardy litrov mlieka, lenže požiadavkám EÚ zodpovedajú len kapacity na spracovanie 600 miliónov litrov mlieka. Z bitúnkov na Slovensku iba tri vyhovujú podmienkam EÚ. Ovčí syr dodnes vyrábame pomaly ako v stredoveku.
"To sú obrovské diery, ktoré potrebujeme látať z hľadiska národohospodárskeho, aby sme vôbec mohli aj naďalej vyrábať, keď už nie na vývoz, tak aspoň pre vlastnú potrebu. Otázka je, odkiaľ na to vziať finančné zdroje. Je to veľký nápor na investície a nedá sa spoliehať len na to, že budú sanované zo Sapardu. Myslím, že naša vláda by mala vyčleniť prostriedky na tieto záležitosti, aby sme sa 1. januára roku 2004 nečudovali, že nie sme pripravení na vstup do únie," dodal M. Košč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
