viac hovorí i vie, zostáva táto choroba stále opradená mnohými tajomstvami. Preto je veľmi dôležité, najmä pre ľudí zo sociálnych odborov okresných úradov, pochopiť, že je často oveľa dominantnejšie posudzovanie autistu nie na základe zdravotných, no najmä sociálnych aspektov. O to dôležitejšie je pochopiť vetu pedagogičky pre špeciálne školstvo a včera znovu zvolenej predsedníčky združenia Proautista Mgr. Márie Jakubcovej. "Ak chceme s týmito deťmi pracovať, musíme do nich vojsť."
Autisti majú vrodenú poruchu myslenia, ktorá im naruší schopnosť vyjadrovať sa, vytvárať si vzťahy a znižuje ich schopnosť adaptácie na prostredie, v ktorom žijú. Okrem toho môže dávať obsedantnú túžbu po nemennosti a niektorých obdarí výnimočnou pamäťou. Človek s autizmom považuje život okolo seba za chaos bez pravidiel, no o to viac ich potrebuje, takže si ich vytvára, ale rozumie im len on sám a jeho najbližšie okolie. Miera postihnutia je rôzna, čo jedinec, to originál. Práve vďaka svojej osobitosti boli títo ľudia v minulosti považovaní za psychotikov či mentálne retardovaných, hoci u niektorých sa retardácia naozaj vyskytuje. Medicína dlho nedokázala tento handicap diagnostikovať, autisti sa ocitali v psychiatrických liečebniach a ich problémy sa "riešili" krutými dávkami sedatív, čo by malo byť už dávno minulosťou.
Hlavnou snahou združenia Proautista, ktoré združuje rodičov a priateľov osôb s autizmom, je i po roku jeho existencie podpora a presadzovanie pomoci pri lepšej sociálnej adaptácii týchto ľudí. "Chceme vytvoriť dobrý základ pre vzájomnú podporu, služby, poradenstvo, no najmä priateľstvo medzi ľuďmi, ktorí sa s touto chorobou vo svojom okolí stretli. Nemenej dôležitou úlohou je vzdelávať a šíriť osvetu i medzi pedagógmi, pretože včasná diagnóza môže postihnutým rodinám i samotnému autistovi veľmi pomôcť," upozorňuje M. Jakubcová. Zároveň tým vyvracia ďalší mýtus o tom, že s týmito ľuďmi sa ďalej nedá pracovať, sú nevzdelávateľní. Včasným zaradením do špeciálnych vzdelávacích programov je totiž možné naučiť ich dorozumievať sa, nadväzovať medziľudské vzťahy, vypestovať samoobslužné činnosti, učelne využívať voľný čas i predvídať a prekonávať zmeny.
Spolupracovať s niektorými rodičmi začala M. Jakubcová už v roku 1994. O rok neskôr otvorili v školskom roku 1995/1996 prvú triedu pre autistické deti pri Základnej škole pre sluchovo postihnutých v Levoči. Odvtedy pribudli takéto zariadenia aj v Poprade, Prešove, Košiciach a Trebišove.
Proautista, hoci sídli v Pedagogicko psychologickej poradni v Spišskej Novej Vsi, združuje členov z celého Slovenska. V súčasnosti zastrešuje dvadsať päť rodičov i detí a ďalší čakajú na prijatie. Členský poplatok je pre rodičov 200 korún ročne a rovnako aj pre autistu staršieho ako 18 rokov. Osamelo žijúci rodič, ľudia so zlou finančnou situáciou či inak znevýhodnení platia členský poplatok individuálne určený predstaventvom Proautistu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.