rozosmiatu tvár za vážne brvy, putovala zo Salt Lake City domov ešte skôr, než sa začal samotný turnaj. Doslova šokujúco zapôsobila informácia, že medzi tými, ktorí sa nezmestili do konečnej nominácie, figuruje aj útočník Znojma Peter Pucher(na fotografii), prešovský odchovanec, bývalý hráč Košíc. Okamžite po tom, čo priletel do Európy, vykorčuľoval na ľad českej extraligy. Klin sa klinom vyráža a najlepším liekom na bolesť v duši je hrať a ešte raz hrať. Aj preto, aby hlava nepraskla od samého rozmýšľania a možno i trápenia sa výčitkami. Na rozdiel do jeho "kolegu" z minilégie odvrhnutých Tomíka - ktorý povedal, že si svoje trpké pocity nechá pre seba, Peter zvolil opačný postup. Hodiny už prerozprával o tom, prečo nedostal dôveru. Potrebuje to dostať von a jeho názory sú iste v mnohom zaujímavé. Aj keď teraz, s odstupom pár dní, vyznejú možno daktoré inak ako vtedy priamo na tvári miesta. Už však len to, že náš zástupca takéto čosi zažil po prvý raz vo svojej reprezentačnej kariére, o niečom svedčí.

Pred odchodom za more ste tvrdili, že hoci vaša forma v tomto ročníku dlhodobej českej súťaže nie je taká ako v minulom, verili ste si. "Ešte v poslednom stretnutí vo farbách Znojma som mal tri asistencie, takže som bol spokojný. Netušil som, že sa to uberá k zlému a nedostanem sa turnaj." Po tom, čo tréner Ján Filc zdôvodnil svoje rozhodnutie o prepustení niektorých adeptov po prípravných dueloch so Švajčiarmi, navrhol východniarovi, že môže zostať v pozícii náhradníka (táto rola sa ušla Milovi a Kapušovi). Keby bol privolil, nie je vylúčené, že by si zahral proti Nemecku aj Lotyšsku, ako sme to videli v prípade Kapuša. Nemrzí to Puchera, že sa pripravil o možnosť predsa len okúsiť atmosféru ZOH? "Ma som na rozmyslenie celú noc, veľa som si nepospal. Rozhodol som sa však pobaliť a odcestovať preto, lebo tréner mi naznačil, že nie je spokojný s mojimi výkonmi a moja hra je podľa mňa zlá. Jeho návrh mi pripadal ako dar z milosti. Že môžem zostať za zásluhy, za to, čo som vykonal pre národný tím dosiaľ. Šanca zahrať si mohla prísť a nemusela. Nakoniec Rišo Kapuš síce do hry zasiahol, ale ja svoje rozhodnutie neľutujem. Keď kormidelník usúdil, že nezodpovedám jeho predstavám, tak potom som ta nemal čo hľadať ani ako náhradník. Zbytočne by som tam vegetoval. Neurazil som sa, ale zvážil, že lepšie je nechať post pre toho, kto je na tom lepšie. Nehodlal som zaberať miesto niekomu, s kým boli viac spokojní. Vlastne prečo som dostal túto ponuku robiť náhradníka, ak nebol tréner spokojný..?"

Náš reprezentant nepátral, či na jeho adresu boli použité najkritickejšie vyjadrenia zo šestice hokejistov, ale určite o ňom sa hovorilo najviac. Prekvapilo ho, že mu vyčítali aj výkony v dueloch so Švajčiarmi na americkom kontinente. To ho dosť zaskočilo, lebo mal dve gólové asistencie, čo sa do štatistických análov nedostalo. "Nemal som vôbec dojem po prvom vystúpení, že to mám nahnuté. Práveže naša päťka dala dva góly zo štyroch a mali sme kopu šancí. I ja som sa dostal dva razy do vyložených možností, brankár ma vychytal so šťastím. Nemal som ale dojem, že by som výkonnostne sklamal."

Štátny kormidelník sa netajil tým, že Pucher ho najviac sklamal. Samotný hokejista sa nazdával, že nomináciu má v suchu, ale neuvedomil si, že práve zápasové testy pár dní pred otvorením ZOH boli preňho smerodajné. "Ja som počul na vlastné uši vyjadrenie lodivoda pred prvým súbojom so Švajčiarmi, že zostava na olympiádu je viac menej istá a realizačný tím je rozhodnutý, koho si nechá a koho nie. A tieto duely nemali mať veľkú váhu podľa toho, čo avizoval. Niektorí chlapci zo Slovenska i z českej extraligy vedeli už na zraze, že cestujú len pre to, aby sa onedlho vrátili späť. Napríklad Tomík zahral rovnako kvalitne, dal góly, darilo sa mu a taktiež nezostal." P. Pucher otvorene hovorí o každej veci, príjemnej i háklivej. Tejto vlastnosti zostal verný aj teraz a nemá obavy, že by sa mu to niekedy mohlo vypomstiť. "Nič, čo som povedal pre médiá, nie je klamstvo, stojím si za tým."

Prirodzene, kto vyberá adeptov, je zodpovedný aj za výsledky a účinkovanie. Zaujal postreh trénera Filca, že Pucherovi chýba výbušnosť. "Pozná môj štýl hry a vie, že nie som typ hokejistu, ktorý dokáže vyvinúť z miesta obrovskú rýchlosť. Skôr si rozohrám puk s bekmi a dávam ho ďalej na krídla. Pán Filc predsa pozná, čo hrám, nevidel ma prvý raz a myslím si, že som sa nezmenil k horšiemu. Pravda, každý má svoj názor."

Ako to už býva, keď je veľa záujemcov a málo miest, vždy sa niekomu ujde nežičlivý osud. Kritériá na výber sú rôzne, závislé od situácie, možností. Mohlo zavážiť lobovanie, trebárs asistenta Ernesta Bokroša, kormidelníka zo Zvolena, ktorý mal vo výbere dvoch zverencov Šechného a Töröka? "Určite tréner Filc nevyberal sám, ale má kopu ľudí , ktorí mu radia."

V konečnom dôsledku na Puchera nepadne špina za zbabrané olympijské vystúpenia. Slovom vyzul sa zo sklamania. "Tak to neberiem, chcel som hrať, lebo formu som mal. A ako by som dopadol v prípade, že by som nastúpil? Na to sa ťažko odpovedá, určite by som si počínal tak, ako som zvyknutý, snažil by som sa o kombinačný spôsob, rozhadzovanie pukov na krídla. Lenže neviem, aká bola psychická pohoda v mančafte, aké pocity kolovali v šatni."

Bolo zaujímavé vypočuť si mienku aktéra, ktorý doslova pred chvíľou bol súčasťou olympijského tímu. Čo sa stalo, že sa to zlomilo? "Prvý súboj s Nemeckom bol iný než druhý s Lotyšmi. V pondelok bola už odlišná atmosféra, chlapci neboli na tom zle, lepšie korčuľovali, nedalo sa to porovnať s premiérou, keď sme sa strelecky trápili. Hoci veľa sme v druhom vystúpení i inkasovali. Škoda, že záverečná tretina v kľúčovom zápase nedopadla podľa želania. Súper bol kvalitný, výborne vykrýval plochu, mal ľahké nohy, vynikal v technike. my sme stratili ťah na bránku. Predtým nám vychádzali kontry, ale v záverečnom dejstve, keď sme to mali rozhodnúť a vyvinúť tlak, rival nás do šance nepustil. Na chlapcoch bolo vidno, že sú uťahaní. Lotyši mali viac síl, dokázali si vzájomne účinnejšie pomáhať, boli svižnejší."

Fanúšikovia nadobudli dojem, že ouvertúra s Nemcami zaskočila náš tím, akoby jednotlivci nechali srdiečko v úschovni. Alebo to bol výsledok premotivovanosti. Tak či tak, nezvládli sme vstup a už sa to potom s nami viezlo. Čo na to P. Pucher? "Nazdávam sa, že každý veľmi chcel. Nikto si nedovolí takéto podujatie zobrať na ľahkú váhu, neodlfáka povinnosti. Pohyb ale nebol uvoľnený, chýbala dynamika, sila, to boli vlastnosti, ktoré by na Nemecko platili. Veľa súbojov vyčerpáva a každý ku koncu stráca energiu. Nebolo to teda o entuziazme, ale o tom, že chlapci trochu nevládali." Je ale nepochopiteľné, že na začiatku akcie vlastne celý tím nestačil s dychom, nečelil kontaktnému štýlu súpera. "Neviem si to ani ja vysvetliť, neodhadnem, aká bola pohoda, aké boli tréningy." Tréner Ján Šterbák sa na margo fiaska v Nagane vyjadril, že by už nikdy nevolil prípravné zápasy v takom vzdialenom dejisku podujatia. Spomenuli sme si na tieto slová preto, lebo opäť naši sa išli zrážať so Švajčiarmi, keď olympiáda už klopala na dvere. "Možno by stačil jeden súboj, ten je určite potrebný, ale tréner môže mať inú predstavu. Asi chcel dostať zverencov do zápasového tempa. Podľa mňa aj po druhom súboji bolo dosť času na regeneráciu. V Nagane sme boli chorí, teraz to bolo iné."

V posledných mesiacoch sa strašne veľa špekulovalo o tom, koho vybaví Peter Šťastný z klubov NHL na duely prvej fázy ZOH. Právom sem upierali nádeje na týchto borcov, ale možno sme si až zidealizovali ich prínos pre tím. Známa zásada predsa tvrdí, že kolektív má vždy prednosť, nech sú akýkoľvek podkutí jednotlivci. "Nie je dôvod uprieť snahu urobiť čo najkvalitnejší celok, ale na druhej strane sa zrejme pretrhla súhra. Kolektív sa stále menil, hráči prichádzali a odchádzali, niektoré formácie sa menili a neviem, či je to dobre v dôležitých súbojoch. Lotyši či Nemci dva týždne spolu trénovali, vytvorili partiu. Vedenie tímu chcelo zamontovať najlepších, len sa akosi pozabudlo, že lídri z NHL sú uťahaní. Nie každému vyhovuje hrať náročné stretnutia po sebe v rýchlom slede."

Ako prognózovali odborníci slovenský hokej stále krivká v defenzíve, hoci nemožno za to viniť len bekov a brankárov. "Útočníkov máme skúsenejších, viac ich pôsobí v NHL či európskych ligách. Lenže keď sa vie o našom probléme, útočníci musia hrať tak, aby obrancom pomáhali. Ak ofenzívni hráči hrajú dobre dozadu, aj bekom sa hrá lepšie. V prvom zápase bol dojem celkove zlý, hra nemala šťavu a tempo. Proti Lotyšom sme veľa gólov inkasovali, miestami sa útočníci nedostatočne vracali späť. Lotyšskí hráči boli nepríjemní, zavše hrali pred našou bránkou bago a obrancovia boli bezradní, osihotení."

Petra mrzí rovnako ako iných to, čo sa stalo v Salt Lake City. Teraz už myslí na povinnosti v klube, chce si nechať prevetrať hlavu a neupiera pozornosť na to, čo bude neskôr. Čo však potom , ak dostane pozvánku pred MS? "Uvidím. Taká vec sa predsa neodmieta."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.